Nebo je prázdne ako vlastný účet v banke.
Sú noci, príliš chladné,
na konci izby druhé Nagasaki.
Nemajú šance žiadne vtáky......,
ani ten môj v našej spálni.
Slovom hádka
medzi nami ako gule.
Rodinná búrka sa blíži.
Trasie sa nebo pri Paríži.
Spomienka zrazu náhla,
keď Seina bola zaľúbená
do jasného neba.
keď sme ruka v ruke kráčali hore po Eifelovke.
A búrka medzi nami opäť znova búri sa nečakane v nás.
Akoby zvony navždy stratili reč.
A potom iba chladný dážď.
Zvláštne trasiace sa okamihy, zvlášť...!
Za oknami letný teplý dážď.
Okamihy pouličného jazdca,
Osamelého kovboja bez šerifskej hviezdy.
Rána smutné sú veľmi,
rána osamelého pešiaka na vlastnej šachovnici.
Nie každý môže byť vo vzťahu dominantný a na koni.
Občas to musí byť i žena.
Skúsenosť zo života : Krásna to zmena.
Avšak všetko má svoje hranice.
Z noci ráno – úžasná premena.
Povedané v skratke.
Nasladšie ranné udobrenie – opojenie sladké.
Slovo vryté do básne ako pergament.
Vzťah ako jedna báseň.
Búrlivý, horlivý, vášnivý a vždy krásny.
Ako pravý oheň v básni,
ktorý nikdy nespáli naše srdcia na popol.
Odteraz nájdeme vždy spoločný kompromis.
I včerajšie slnko je unavené ako rys,
napriek tomu striehne,
čo bude medzi nami a ako....
I posledný mrak na oblohe sa zľakol.
Ráno ako piesok v dlani horúce
plné sviežosti - priam do kosti,
sa premieňa.
Muž nakoniec šťastný je – šťastná je i žena.
Po búrke v srdci to neskutočné svitanie.
Náhle vášnivé opojenie - príjemná zmena.
A skúsenosť do života ako hrom !