Tráva i po rokoch nahodí svoju
pravú tvár bez masky
Zakuklí sa do spomienok
ako motýľ Admirál
Zachytím vietor v očiach
Priviali ho roky cez stopy
v ktorých kráčam späť do detstva
Spočítam vlastné letokruhy
v ktorých zvráskavel už čas
Zrelá je cesta ku každej jesene
kde platím za múdrosť
za životné skúsenosti
v tak neskorý jesenný čas
Dotknem sa zľahka spomienok
ako zvráskavených rúk
svojich starostlivých rodičov
Priznám prvé svoje vrásky
na úkor prichádzajúceho stredné veku
muža ktorý životom dozrel ako réva
Vo všetko a za všetkým stojí žena
Matka milujúca svojho syna
už i svoju dcéru tisíckrát
Na skalou v srdci teplý vodopád.
Milujúci otec vracajúc stokrát zo smeny
aby mal čo položiť vlastnému dieťaťu
na stôl aby ho nasýtil
Za oknami sa vypína do výšav
starý storočnou minulosťou strom
a ticho rozpráva – ticho spomína
A ja ostávam bezradne stáť na nohách
ako môj nikdy nezabudnuteľný rodný dom
a všetky krásne hrejivé spomienky v ňom
