V dlaniach rozospaté ráno
na jeden dych.
Moje pery schúlené do tvojich.
Ty vyzlečená ako posledná nota z klavíra
s nalomeným krídlom pre okamihy,
ako z múdrej knihy, ako bestseller.
Jedine ty ma učíš milovať cez bolesť.
Ja zatiaľ zapaľujem náš deň
ranným snehom na Tvojom závoji.
Reč srdca jasným dialektom hovorí...,
Láska spája múdrosťou Božských Amorov,
ako oheň, ako vietor, ktorý sála.
Odteraz sme na všetko,
na šťastie, na bolesť dvaja.
Na lásku – na život – na jeden kríž.
Milovať ženu občas bolí.
Každý muž to raz pochopí....,
Náš byt raz ozve sa prázdnotou do ticha,
keď viac už nebudem...,
a nebude ti môcť podať kto pohár vody.
Ver, prosím, vždy na náhody,
na osud v každej chvíli!
Každý strom spočíva svoje letokruhy,
napriek spomienkam,
napriek mladosti,
prichádzajúcej rannej dúhy.
A každý kameň, ktorý nám na ceste stál....
Bude iba spomienkou na mladosť,
v ktorej nám chýbal ten detský džavot,
ten zvláštny vábivý detský krik.