Náš krásny a predsa prázdny svet

Autor: Gabo Németh | 24.6.2014 o 0:00 | (upravené 24.6.2014 o 18:19) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  119x

Deň rodiaci sa cez smútok.

V dlaniach rozospaté ráno

na jeden dych.

Moje pery schúlené do tvojich.

 

Ty  vyzlečená  ako posledná nota z klavíra

s nalomeným krídlom pre okamihy,

ako z múdrej knihy,  ako bestseller.

 

Jedine ty ma učíš milovať cez bolesť.

 

Ja  zatiaľ zapaľujem náš deň

ranným snehom na Tvojom závoji.

Reč srdca jasným dialektom hovorí...,

 

Láska spája múdrosťou Božských Amorov,

ako oheň, ako vietor, ktorý sála.

Odteraz sme na všetko,

na šťastie, na bolesť dvaja.

 

Na lásku – na život – na jeden kríž.

 

Milovať ženu občas bolí.

Každý muž to raz pochopí....,

 

Náš byt raz ozve sa prázdnotou do ticha,

keď viac už nebudem...,

a nebude ti môcť podať kto pohár vody.

Ver, prosím, vždy na náhody,

na osud v každej chvíli!

 

Každý strom spočíva svoje letokruhy,

napriek spomienkam,

napriek mladosti,

prichádzajúcej rannej dúhy.

 

A každý kameň, ktorý nám na ceste stál....

 

Bude iba  spomienkou na mladosť,

v ktorej nám chýbal ten detský džavot,

ten  zvláštny vábivý detský krik.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?