/priateľke D. k 12. výročiu nášho vzťahu /
Letná noc v obraze mesiaca.
Ráno pred spoveďou?
Ešte neklope na dvere.
Iba spomienky
Vlastná myseľ nestráca
a tma do nočného svetla vchádza,
pomaly, nesmele.
Pouličné lampy
svietia naprieč našej ulice,
tykajú si s oblohou,
hniezdiac na nej zlaté hviezdice.
Pozorným okom
sledujem polnočné dejavú mesta,
báseň sa usádza na papier,
a vôbec sa nehne z miesta.
Zvláštne je obzrieť sa za seba.
Je báseň v ruke básnika.
Je život ako román podľa scenára,
prináša šťastie, ničí, vždy umára.
Viem, som občas búrlivé more medzi brehmi,
ver, prosím každému môjmu prílivu.
Držiac ma za ruku myslí vždy na nehu...
Na tú cestu, ktorá nás iba čaká....,