Alexander Dubček sa narodil v roku 1921.
V roku 1925 odišiel ako mladý Alexander spolu so silno ľavicovo zameranými rodičmi, členmi esperantského družstva Interhelpo do sovietskeho Kirgizska. Náhoda dala, že Dubčekova rodina žila istý čas v USA aj v ZSSR. Neskôr sa rodina presťahovala z Kirgizska do mesta Gorkij.
V roku 1938 sa Dubčekovci vrátili na Slovensko.
Alexander Dubček sa vyučil za zámočníka, už to ho akosi predurčovalo symbolicky otvárať všetky brány, v tom dobrom slova zmysle, čo sa neskôr i potvrdilo. Alexander Dubček sa neskôr stáva symbol čistej politiky, ku ktorej ten pravý kľúč má práve on.
Alexander sa v roku 1944 zúčastnil SNP.
Po vojne pôsobil v rôznych politických funkciách v Trenčíne a v Banskej Bystrici. Ako ináč ruský jazyk ovládal tento mladý muž dokonale, tak bol Stranou vyslaný do Moskvy, aby tam v rokoch 1955 až 1958 študoval politické vedy.
Základný zvrat v zmýšľaní a smerovaní jeho politickej cesty nastal v 60. tých rokoch, kde veľkú úlohu zohrala jeho politická angažovanosť v týchto rokoch a to konkrétne v rehabilitačnej komisii, kde sa zoznámil s krutou skutočnosťou politických procesov prvej polovice 50. rokov.
Boli to procesy s komunistami.
V roku 1953 – 1955 pôsobí ako vedúci tajomník Krajského výboru KSS v Banskej Bystrici. V roku 1962 obsadil miesto vedúceho tajomníka Krajského výboru KSS v Bratislave.
Od roku 1963 zastáva post prvého tajomníka ÚV KSS.
Od roku 1967 sa z Dubčeka stáva iný politik, iný človek, jeho typický široký úsmev, ktorý rozohrieval ľudí, ktorí ho naozaj mali radi, ktorí mu úprimne verili.
A musí sa jasne a na rovinu povedať.
Alexander Dubček st. ako politik, národovec,nikdy nesklamal. Stál na strane tých, ktorí ho potrebovali. A touto jednoducho vetou je povedané všetko.Tí, ktorí ho poznali osobne vedia o čom je reč.
Jeho úprimnosť k ľuďom, vzdelanosť, inteligencia, jeho široký úsmev, ktorý patril nám, masám, jednoduchým ľuďom, na ten nikdy nezabudneme, ako nikdy nezabudneme na Alexandra Dubčeka, muža, politika, no najmä človeka, najmä človeka, to je v každom smere dôležité zdôrazniť.
Alexander Dubček sa nekompromisne spája s Pražskou jarou roku 1968. Tento fakt mu nikto nevezme. Tak ako Václavovi Havlovi nikto nezoberie Chartu 77, tak Alexander Dubček sa navždy stáva symbolom takzvanej Pražskej jari roku 1968.
A nakoniec všetko bolo ináč, ako všetci dobre vieme, načo sa k tomu vracať. Jedno je však pravdou, Alexander Dubček sa navždy stáva, a navždy zostane symbolom spravodlivej politiky na Slovensku.
Dubček taký, aký skutočný bol, ako sme ho v skutočnosti poznali.
Nemohli a nedokázali ho zastaviť. A to o sebe máloktorý politik vie povedať. Umlčať Dubčeka znamenalo, dať mu nový impulz ísť a bojovať, byť na strane slabších, tých, ktorí ho ako politika naozaj potrebovali.
Do novodobej politiky Slovenska Alexander Dubček vstupuje v rokoch 1989 – 1992, po nežnej revolúcii, ktorá priniesla slobodu a vytúženú spravodlivosť.
Dubčeka čakala ešte dlhá politická cesta, mnoho, mnoho práce, ktorou chcel Slovensku dať novú tvár. V roku 1992 sa stal predsedom Sociálnodemokratickej strany Slovenska. Koncom roka 1989 sa o ňom uvažovalo ako možnom nastávajúcom slovenskom prezidentovi.
Osud to však zariadil ináč.
1. Septembra 1992 utrpel na služobnej ceste vážnu dopravnú nehodu v Humpolci, kde zároveň bol hospitalizovaný Na Homolce, a bohužiaľ na smútok nás všetkých Slovákov, ktorí ho mali radi, ktorí ho obdivovali 7. novembra 1992 Alexander Dubček zomiera v nemocnici.
V osobe Alexandra Dubčeka stráca Slovensko v tento tragický deň 7. Novembra 1992 veľkého človeka, muža, politika, no najmä priateľa so širokým, ktorý mnohým určite chýba dodnes.