Kniha naša siedma Atlantída

Autor: Gabo Németh | 2.8.2014 o 0:00 | (upravené 10.9.2014 o 14:05) Karma článku: 2,12 | Prečítané:  152x

Ako som už vravel kdesi..., milujem knihy, pistáciovú zmrzlinu a jedine  svoju priateľku D. a to neskutočne.

Vždy som bazíroval a vravieval svojím čitateľom v knižnici, kde pracujem, / hoci som momentálne na dlhodobej peénke/, že láska ku všetkému  je základným kameňom byť  vzdelaný, mať prácu a byť  šťastný. Vždy som im pripomínal iba láskou, áno presne tak, iba láskou ku knihám, k životu si vybuduje vzťah k literatúre a vzdelaniu. Tak si získate všetko a všetkých, bude vo Vás kolovať pozitívna energia na rozdávanie. Veď knihy sú, a vždy boli tou pomyslenou siedmou Atlantídou sveta bez ktorej človek nemôže a nechce žiť.

 

Láska ku všetkému, láska k rodičom, láska k priateľke, láska ku knihám. Láska je korením života, bez ktorého si život nedokážeme predstaviť, a  to som vždy prízvukoval svojím čitateľom. Aby čítali vždy s láskou ku knihám, pretože ak tak neučinia, vráti sa im to v zlom ako bumerang. Nakoniec poniektorí poslúchli, začali chodiť do knižnice a až zmaturovali na výbornú s dobrou slovnou zásobou potvrdilo sa moje, knihovnícke.....,  - Oplatilo sa im čítať. -

 

Keď dotyčný  študent, študentka, zároveň čitateľka našej knižnice zmaturovala , poďakovala sa mi tým, že mi do práce doniesla maturitné oznámenie so slovami vďaky za rady a usmernenie, že čítať treba vždy v každom okamihu, v každom čase. Sadli sme si do pracovne knižnice,  vypili spolu kávičku a dotyčná osoba rozprávala, ako maturovala, aké mala otázky, aký strach prežívala, bála sa o svoju známku, až sa profesorka priklonila k tej lepšej známke a pre študentku to dopadlo nad očakávanie dobre.

 

Potom sa stalo čosi, čo som neočakával ako knihovník, návštevy dotyčnej osoby  boli stále zriedkavejšie, knižnica každým dňom ostávala prázdna a pre mladých knihy už neznamenali nič. Z mladých sa stali dospelí, založili si rodiny, prišla nezamestnanosť, ostali bez práce, poniektorí si našli prácu,  ale zabudli na knihy a na knižnicu úplne. Ako čitateľ tentoraz, nie ako knihovník, jediný pracovník kultúry v našom meste vravím, je to chyba mladých, že ďalej nečítajú, že si nenájdu čas na knihy.

 

Vzdelávať sa a nielen to, relaxovať, oddychovať pri knihe, ako takej sa naozaj oplatí. Kniha prináša akési vnútorné čaro, je v nej práca autora – spisovateľa, je v nej práca tlačiara, je v nej všetko, všetučko..., je symbolom čohosi, čo je nutné si vážiť a pristupovať s pokorou. Avšak sypať hrach na stenu sa neoplatí, vraví jedno zo slovenských porekadiel. A to platí i pre mladých a ich ďalšiemu vzťahu ku knihám, ktorý by mal, myslím si pretrvávať. Ale je to vec každého z nás.

Samozrejme sú mladí, ktorí radi čítajú, všetka úcta k nim, ale treba povedať, že knižnice všeobecne by boli radšej / a to hovorí zo mňa 23 ročná prax v oblasti knihovníctva /, keby mali viacej čitateľov. Ale každý sa musí rozhodnúť za seba, či si ten malý zázrak – knihu ako takú bude po celý život nosiť v srdci, alebo sa k nej bude stavať  ľahostajne.

Nech sa rozhodnete akokoľvek, knihy sú našou siedmou  Atlantídou, bez ktorej sa existovať  a žiť jednoducho v dnešnom modernom pretechnizovanom svete nedá.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?