Obľúbený obraz starej mamy

Autor: Gabo Németh | 7.8.2014 o 0:00 | (upravené 7.8.2014 o 5:15) Karma článku: 3,17 | Prečítané:  134x

- Sem to daj, na stôl! - povie otec a zahľadí sa na mňa.Pozerám na jeho tvár, ktorá mi veľa hovorí, tvár muža, ktorý stojí predo mnou.Som jeho syn a som na to patrične hrdý. Viem, jablko nikdy nepadne ďaleko od stromu. Obaja budeme vždy zviazaní synovsko-rodičovským putom, s pocitom, že len čistá láska dokáže prekonať všetok smútok v srdci.

Zložím obraz na stôl je dosť rozmerný a veľký, aby som ho udržal sám, ale zvládam to. Obraz, ten pozostatok po starej mame, ktorá bohužiaľ sa na nás pozerá už  z rozhľadne neba, a možno nám  v tejto chvíli kýva  na rozlúčku. Toto výtvarné dielo nemá veľkú umeleckú hodnotu, neprijala by ho žiadna galéria, ale jeho hodnota spočíva úplne inde.

Predstavte si na na ňom dve ženy, matku a dcéru, našu drahú starkú a jej mamu, ako stoja pri stole s vázou modrých orgovánov. Celá rodina je hrdá na toto dielo, je na ňom zobrazená výnimočnosť krásy dvoch žien našej rodiny.

     Stará mama  však od nás odišla pred dvoma týždňami, tak rozhodol osud. Zomrela na Parkinsona, mala už svoj vek na to, aby zistila, že i v nebi je lúka, z ktorej  sa dobre pozerá z výšky na okolitý svet. Rozlúčili sme sa s ňou dôstojne, pán farár s vysokým čelom a pár múdrych  slov na rozlúčku  povedal jasne . – Odchádza žena, zobral si ju Pán, bude nám všetkým veľmi chýbať. –

    Stojím pri stole a hľadím na starkej obľúbený obraz  i po rokoch  hýri farbami.  Maľoval ho v roku 1965  môj strýko Laco a bol prvý umelec v našej rodine, k druhému umelcovi u nás  si dovoľujem priradiť  seba, keď sústavne píšem ako literárne perpetum  mobile, a nikto ma nedokáže zastaviť.

      Obraz ostal, stará mama odišla.

      Neskutočne, ako to vie život zariadiť. Ostanú iba spomienky v srdci , prázdne dlane a v nich veľké nič. Každá cesta nemôže poznať návrat späť, tá posledná do neba,  sa stáva poslednou  zastávkou bez návratu k svojim blízkym.

      Najlepšie je Artušovi  na dvore, má svoju kosť a blšky v kožuchu. Predsa len mu čosi k šťastiu chýba, respektíve ktosi, je to stará mama.  Už mu nenosí každé ráno k jeho búde  obľúbenú žranicu, už to za ňu robí náš neskutočne dobrý starký.  - Viem, chýba ti naša starká. – povie starý otec psovi , dá Artušovi  pred jeho búdu žrádlo a pohrá sa s ním, tak, ako to vedela len naša starká.    

   Potom sa otočí sa, vojde do rodinného domu a v predizbe narazí na starkin obľúbený obraz. Ten ju bude pripomínať dovtedy kým bude starký  žiť.

–Ach , Mária, chýbaš nám, najmä mne. -  zastoná starý otec.  Artuš v tej chvíli zabreše, akoby chápal, akú bolesť cíti starký. Pes dokáže vycítiť pocity svojho majiteľa, pretože je múdre zviera, odjakživa  je spätý s dedinou, so samotným dvorom strážiť tých, komu slúži.  

    Už roky žijeme v tomto rodinnom dome niekoľko generácií, starý otec je už z vetvy tretej,  je to spolužitie veľkej, neskutočnej rodiny, a ja ako mladý dvadsaťpäťročný by som z domu od nás nikdy neodišiel. Dokonca i priateľke Ele sa tu u nás páči žiť, a treba povedať zvykla si.  

 - Starký, otec sľúbil že obraz neskôr  zavesíme na stenu. Nie, aby ťa napadlo, stúpiť na stoličku a urobiť to za nás. Môžeš spadnúť a doriadiť sa. – prihovorím sa starému otcovi. Aj on už má svoj vek. Musí  robiť všetko s mierou, veď sedemdesiatka je predsa len sedemdesiatka. Tu už človek nemladne, akurát mu zostáva jediné, starnúť do vlastných sivých pramienkov  vlasov a čakať na vlastnú jeseň života  pod oknami.

A bol presne  utorok, jedno z  popoludní, s otcom sme  zavesili obraz na stenu.

 Vynímal sa ako rodinný šľachtic, patriaci k nám. Obraz starkej do rodiny jednoznačne patrí, a vždy bude patriť , bude spätý s každým z nás, hlavne so starkou, ktorá tento obraz milovala nadovšetko.

           A my sme milovali ju.

      

 

 

     

   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?