Srdce na kľúč / výber z novej poézie /

Autor: Gabo Németh | 24.8.2014 o 0:00 | (upravené 25.8.2014 o 9:41) Karma článku: 2,01 | Prečítané:  148x

 

 

Dopoludnie na oblohe vanie letný vánok neba,

ako keď si ukrojíš si srdcom z mäkkého chleba.

 

Je ticho – tak zvláštne,

až ticho nádherne bolí.

 

Zvony nad kostolom. Každý ináč hlaholí.

 

Nedeľa zvláštnym dialektom Boha rozpráva .

Zvláštna to rozprava.

 

Zvony nad kostolom.

 

Korí sa lúka. Korí sa hora

na Božiu slávu Najvyššieho.

 

S pokorou ľudia v Božom chráme

skláňajú hlavu pri oltári

na slávu Pána Nebies.

 

Zvony nad kostolom zvonia  dnes.

 

 

Noc bez teba

 

 

Obesený mesiac bez perspektívy.

Obloha vykradnutá myšlienkami na teba.

Všetko rozdýcham ako nedopísaný papier.

Srdce mám z toho na mraky.

 

Pole pod oknami  sa stáva ľadovým zrkadlom,

na ktorom zasadá havraní snem.

Sedím za stolom obzriem sa pred seba,

na stole popolník špakov – samá pahreba.

 

Z cigarety odklepnem posledný verš.

Všetko sa so mnou zmieta.

 

Dopíšem báseň a zhasnem ako cigareta.

 

 

Deň  veľký  ako  Amerika

 

Sny vystrihnutý ako z bulvárnej tlače.

Je rozčítaný demedzi riadkami

                                               ako bestseller.

 

Je  deň –

             Tvoj úsmev značky Colgate -

                       na vlastnom účte sekera.

 

Vždy milovať ťa budem

        hoci i na úver,

                          na ostrie noža.

 

Leto brúsi

              svoje drahé kamene,

                                           ostatné je pasé.

 

 

Večné zatmenie.

 

Mraky na oblohe tiahnu

             s vetrom cez Waterloo,

                                    ten vždy ostrovanie.

 

So žehličkou v ruke -  to večné cestovanie.

 Je deň veľký ako Amerika.

 

 

Srdce na kľúč

 

Natiahnem svoje

          srdce na kľúč ako hraciu skrinku

          Som rád že stále hrá

 

Ručičky na hodinkách rozbehli

                           svoj neskutočný  maratón

je päť minút pred dvanástou

                           dostatok času

                           rozkrojiť tmu na svetlo

 

vložiť do svojich dlaní

                          slovo ako chlieb

a byť vždy v symbióze s časom

                         s prvými vráskami

 

Zhasnúť posledné svetlo v okne

              uveriť pravde

             že prišiel čas zostarnúť

 

Do vlasov padá prvá inovať

                       vrásky na tvári

dozrievajú ako vlastná jeseň pod oknami

 

                       To je to umenie žiť

prijať to čo má prísť a to čo iba príde

 

Iba natiahnem svoje srdce na kľúč

                      ako hraciu skrinku

 

Som rád že  ešte stále hrá…,

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?