Sú rána, keď srdce
mrazí spomienka na ostrie noža.
Hmla za oknami hustne ako mlieko.
Je ten pravý čas spomínať,
dotknúť sa minulosti,
ktorá sa chveje ako struny na husliach.
To ráno so slzou v oku,
keď ticho bolí ako prázdny hrob.
Svitá konečne!
Nebo, ten neskutočný obraz bez rámu,
v ktorom mlčí naša stratená Atlantída.
Pár veršov do ticha...dážď za oknami
bubnuje v štýle Ringo Starra.
Jeseň je vystretá ako Kristus na kríži.
Zo srdca živica vyteká.
Náhliť sa k vlastným brehom znamená,
žiť v tichu spomienok na jeden dych
a myslieť na teba.
Sny stratili zmysel svoj,
ako sa stráca čas v presýpacích hodinách.
Vietor v korunách stromov hniezdi
a máva novembrovej jeseni na pozdrav.