Cesty

Autor: Gabo Németh | 16.10.2014 o 5:06 | (upravené 16.10.2014 o 10:03) Karma článku: 6,48 | Prečítané:  141x

Topí sa sneh v tvojich očiach,

z oblohy stúpa sivý, ťažký dym.

Zabudnutá je vôňa ruží na úbočiach,

cesta hmlistá vedie k nim.

 

Od srdca k srdcu cesty vedú,

nebo sa kloní – zvony zvonia na poplach.

Môj zrak tvoje oči zvedú,

viac nebudeš vedieť, čo je strach.

 

Podáš mi dlaň a skúsime iné  cesty,

kde kvitne lúka a v nej večný máj.

Do očiach sa ti celé nebo vmestí,

rozprší sa v ňom náš stratený raj

 

Sú cesty, ktoré večne bolia

a pália ako ruže zhorené na popol.

Unavené sú v nás žírne polia,

líhala v nich noc a mesiac šťastný bol.

 

 

Pravda z kríža.

 

Zvesené  je slovo Božie  z kríža,

na bolesť Jediného Syna Krista,

ako posledný výkrik matky Márie.

Cesta na Golgotu viac než istá,

dozneli navždy všetky árie.

 

Srdce napnuté ako slák,

Nehrajú viac husle na stôl zložené.

Nad nebom krúži čierny vták,

ku každému krížu vedú kamene.

 

Tak bolesť steká na pery,

nebo, ten cintorín tichých duší .

Nik pravde z kríža  neverí.

Boh všetky cesty ruší.

 

A my odrazu máme prázdne dlane.

nesvitá už – nie sú viac rána tiché.

Iba z diaľky ostrý vietor vanie,

a naše srdcia zomierajú v pýche.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?