Spomienky a čas

Autor: Gabo Németh | 9.12.2014 o 6:10 | (upravené 11.12.2014 o 5:11) Karma článku: 4,90 | Prečítané:  169x

Spravím za sebou lineárnu čiaru.

Obzriem sa, spočítam všetky sínusy, ktoré priniesol život podľa vzorca

mať – nemať rád, a pochopím,

že všetko v živote je matematika.

 

Opíšem vo vlastnom srdci kruh,

nájdem v ňom ten správny bod,

na ktorom stojí poézia,

a zrieknem sa všetkých túžob,

 

patriť k množine prvkov na tejto zemi, a celkom zlomený,

vždy deliteľný vlastnými slzami horkými ako blen,

vykročím do bieleho dňa.

Sú sny, ktoré človek nikdy nepochopí,

pritom vietor sa ostrí za oknami, počíta vločky

na tento adventný čas.

 

Ruže so slzami v očiach,

v tento decembrový deň kvitnú do krvi.

V srdci puká Prometeova  skala.

 

Niet kam ujsť.

Iba ticho bolí ako vlastný  hrob,

v ktorom  pochovám všetky spomienky na teba.

 

Dni bývajú v decembri chladné.

Sú básne, zastane v nich na chvíľu čas.

 

Zvony sa spovedajú Bohu. Znie decembrový chorál .

Báseň je biela ako sneh na tvojom svadobnom závoji.

 

Žena je báseň – Báseň je čas.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?