Spomienky a čas

Autor: Gabo Németh | 9.12.2014 o 6:10 | (upravené 11.12.2014 o 5:11) Karma článku: 4,90 | Prečítané:  174x

Spravím za sebou lineárnu čiaru.

Obzriem sa, spočítam všetky sínusy, ktoré priniesol život podľa vzorca

mať – nemať rád, a pochopím,

že všetko v živote je matematika.

 

Opíšem vo vlastnom srdci kruh,

nájdem v ňom ten správny bod,

na ktorom stojí poézia,

a zrieknem sa všetkých túžob,

 

patriť k množine prvkov na tejto zemi, a celkom zlomený,

vždy deliteľný vlastnými slzami horkými ako blen,

vykročím do bieleho dňa.

Sú sny, ktoré človek nikdy nepochopí,

pritom vietor sa ostrí za oknami, počíta vločky

na tento adventný čas.

 

Ruže so slzami v očiach,

v tento decembrový deň kvitnú do krvi.

V srdci puká Prometeova  skala.

 

Niet kam ujsť.

Iba ticho bolí ako vlastný  hrob,

v ktorom  pochovám všetky spomienky na teba.

 

Dni bývajú v decembri chladné.

Sú básne, zastane v nich na chvíľu čas.

 

Zvony sa spovedajú Bohu. Znie decembrový chorál .

Báseň je biela ako sneh na tvojom svadobnom závoji.

 

Žena je báseň – Báseň je čas.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Trump pokračuje v kampani. Útočí, rozdeľuje a izoluje

Prvý Trumpov prejav vo funkcii prezidenta sa podobal na tie, ktoré prednášal ešte pred voľbami.

KOMENTÁRE

Ďakujem Obamovi. A teraz nastáva panika

Obama zvládol osem rokov bez škandálu, Trump ich mal už počas kampane.


Už ste čítali?