Vo vlastnom srdci zima
s vločkami na každý deň.
Tma za oknami sa spúšťa
so zázrakom ako na prídel.
Sú okamihy – ako z múdrej knihy.
Čas zastane ako v Andersenovej rozprávke,
noc na dve zápalky akurát.
Nebo je vianočný stôl a iné impresie,
zima sa ostrí ako žiletky značky Wilkinson.
Spomienky vždy vybieli čas,
keď rozlúskaš svetlo ako hrach,
a ešte vždy veríš na rozprávky.
Pritom stačí tak málo, aby sa stalo.....,
Vietor sadá na pery
a padá biele imelo,
lebo Bohu sa tak zachcelo.
Najkrajšia rozprávka je z Betlehema,
keď srdcia majú k sebe akosi viac blízko,
a Božie stopy v nás sú stále živé,
to vzácne memento pre všetkých.
Noc všetky ryby z riek sčerí
ako starý rybár, vracajúci sa do zátoky.
Za oknami padá biele imelo,
lebo Bohu sa tak zachcelo.