Synovske vyznanie

Autor: Gabo Németh | 27.1.2015 o 0:00 | (upravené 29.1.2015 o 8:09) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  105x

 

 

 

 

 

 / venujem mame /

 

 

Do dlaní vložila si mi moje detstvo,

na chvíľu zastal čas,

z hviezd sa rozpršala soľ.

 

Ruže zhoreli na mesačný prach,

ostali tvoje prázdne ruky a bôľ.

 

A naše smútky.

Pamätáš?

 

Noci chladné, mrazivé,

ulice tiché,

zamknuté našimi  ranami.

 

Za oknami dodnes bubnuje dážď,

otvorené srdce pre syna máš,

a nesieš jeho kríž,

kríž za nás, za všetkých.

 

Vo vlasoch ti zosadla vlastná jeseň,

tvoje vrásky prekryl čas,

a v očiach ti svieti nebo,

s úsmevom na perách. Lebo....,

 

....,prišiel  deň......,

 

A  za všetko

krásne ti, mama, ďakujem,

 

za tvoje ruky plné chleba,

za všetky jeho omrvinky,

 

za naše slnko pod oknami,

za tvoju pevnú dlaň

a prvé jarné konvalinky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?