Keď hora plače

Autor: Gabo Németh | 12.3.2015 o 10:00 | (upravené 16.4.2015 o 17:02) Karma článku: 2,82 | Prečítané:  170x

Zachytiť slovo v daný okamih,

len tak postaviť sa do okna

a napísať báseň.

 

Zladiť  vlastné stopy so životom,

v ktorom kráča poézia.

 

Mať vietor vo vlasoch,

v očiach dážď a pravé slzy .

 

Občas táto

chvíľa zvláštne bolí.

Báseň ako smaragd

rozplače i hory.

 

Tak vstáva

z ubolených nôh ráno,

nesie pieseň

plnú kvapiek dažďa

ako jeseň spomienky.

 

Keď rúbe sa strom,

zem ťažko dýcha .

Myslím na stromy holé

do posledného hriechu.

 

Dnes dali priestor

ranným hviezdam pod oknami

a nechali sfúknuť báseň na plameň.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?