Zachytiť slovo v daný okamih,
len tak postaviť sa do okna
a napísať báseň.
Zladiť vlastné stopy so životom,
v ktorom kráča poézia.
Mať vietor vo vlasoch,
v očiach dážď a pravé slzy .
Občas táto
chvíľa zvláštne bolí.
Báseň ako smaragd
rozplače i hory.
Tak vstáva
z ubolených nôh ráno,
nesie pieseň
plnú kvapiek dažďa
ako jeseň spomienky.
Keď rúbe sa strom,
zem ťažko dýcha .
Myslím na stromy holé
do posledného hriechu.
Dnes dali priestor
ranným hviezdam pod oknami
a nechali sfúknuť báseň na plameň.