/ rodičom /
Do dlaní ste mi vložili detstvo,
na prahu dverí na chvíľu zastal čas.
Z hviezd prší soľ.
Noc sa stáča ako víno na jeseň.
Ticho je odrazu deliteľné
medzi vráskami a vlastnou jeseňou,
a ešte to nie je bodka za príbehom.
Život je občas matematika,
násobok smútku nevyrovná sa vždy radosti.
Čas uteká medzi prstami ako rieka
a ja stojím, čakám na návrat.
Brehy vždy splaší dravá rieka.
Už dávno nie som dieťa,
hľadím cez otcove okuliare,
myslím na cesty,
verím v ich skutočný návrat.
Zo stromom opadol i posledný list.
Vietor búrke rozčesal dávno vlasy.
Život beží ďalej ako čiernobiely film.
Cítim sa znova ako chlapec malý.
Obzriem sa a bežím detstvu oproti.
Ďakujem jeseni za prvé vrásky,
a svojim rodičom za všetko, čo mi v živote dali.