Zoznámili sme sa cez jej priateľku, keď som jedného dňa k nej zašiel. Marcela mala narodeniny a slušilo, aby som jej ako dobrý známy zagratuloval k sviatku. Cítil som sa u nej dobre, vynikajúco, až prišlo na prezeranie jej rodinného albumu. Smiali sme sa na fotkách a bolo nám veľmi veselo. Prešli sme dokonca i maturitné. Mňa však zaujala jej priateľka, a zároveň spolužiačka, krásne dievča ako lusk.
– Má priateľa. – zareagovala Marcela a uzavrela celú záležitosť.
- Škoda... – povedal som.
A pravdupovediac bolo mi ľúto. Dievča v červených maturitných šatách sa mi páčilo. S Marcelou sme mali spoločné to, že obaja sme telesne postihnutí, a takíto ľudia ťažko nadväzujú kamarátstva a nielen vzťah. Chodil som k nej často a pýtal sa na jej kamarátku. Pri jednej z návštev mi povedala, že sa rozišla práve s priateľom. Marcelu som poprosil o jej mobilné číslo. Zavolal som jej, tri mesiace sme si esemeskovali a volali si. V tú osudnú sobotu po troch mesiacoch písania sme sa mali po prvýkrát stretnúť.
Osobný vlak mal prísť z Košíc. Keď prišiel, bol som nedočkavý, vôbec som nebol vo svojej koži. Na jednej strane som bol rád, na druhej vibrovali vo mne obavy.
Aká vlastne bude?
Telesne postihnutí si ťažko zháňajú spriaznenú dušu.
Deväť rokov sa vracať do prázdneho bytu, kde ti spoločnosť robí jedine rádio a televízor, sa zmenili na šancu, konečne byť šťastný.
Vystúpila z vlaku. Mala v očiach krehkosť, ktorú na ženách milujem, k tomu bola naozaj krásna. Zaujala ma okamžite. Podal som jej ružu, chytil za ruku a pomohol vystúpiť.
Stisol ju pevne a objal ju.
V tom povedala
- Objíma, prosím, ešte raz . –
Objal som ju druhýkrát a o to silnejšie. Pocítil som zvláštny pocit v srdci.
Ktosi ma potrebuje. Vedel som, to je tá pravá žena, pre ňu by som chcel žiť a stáť po jej boku. Prežili sme v mojom jednoizbovom byte krásny víkend, len my dvaja. Denisa a ja, ja a Denisa. Vedeli sme od prvej chvíle, že patríme spolu. Spoločný, osud, údel nás spojil a iskra , ktorá náhle medzi nami prebleskla. Stretávali sme sa štyri mesiace. Na jeseň sme sa rozhodli, že sa Denisa ku mne nasťahuje.
A tak sa aj stalo.
Spojilo nás leto, tak hrejivé a tak horúce.
Sme spolu trinásť rokov a stále sme šťastní. Inú ženu by som ani nedokázal mať rád.
Dnes viem, bolo to leto, ktoré o všetkom rozhodlo, naše, šťastné, spoločné leto, ktoré trvá dodnes....,