Poézia, kam vedú tvoje cesty?

Autor: Gabo Németh | 6.9.2015 o 0:00 | (upravené 14.9.2015 o 18:31) Karma článku: 4,78 | Prečítané:  160x

Ak sa povie poézia, človeka ovanie zvláštny pocit. Zanechá v ňom stopy na celý život. Veď objaviť v sebe cit pre báseň, znamená jej viac neodolať. Pochopí to iba ten, kto slovo nosí v srdci a naozaj ho miluje.

 A nie je to povinnosť,  je to túžba prichádzať a rozdávať sa naplno. Mať krídla pre let, ktoré dáva poézia.  Pri úcte k nej, nemožno zabudnúť na svojich prvých učiteľov. Každý z nás sa od nich čosi naučil, naberal svoj štýl, ale slovo, to ostalo v nás – to večné slovo pre báseň .

Dovoľte preto zaspomínať na básnika, priateľa Vojtecha Kondróta.

Tí, ktorí poznali, vedia, že práve on zaúčal mnohých do tohto ušľachtilého remesla, akým veršotepectvo je. Pomáhal im vystúpiť na pomyselný Olymp, povzbudzoval, dodával im sily, byť raz skutočnými básnikmi. Nemožno pritom nepripomenúť i skúseného básnika Pavla Stanislava Piusa. Aj on sa venoval výchove mladých autorov a vždy to prinášalo svoje ovocie.

Nezameniteľné stretnutia na celoslovenských literárnych súťažiach, dlhé debaty pri večeroch poézie, to boli naše prvé skúsenosti, naše prvé ostrohy v mene slova, v mene poézie. Boli to vzácne okamihy a radi na ne dodnes spomíname.

Príloha Nového Slova pre autorov, adeptov poézie v osemdesiatych rokov, mala svoj zmysel. Bola to cesta pre mnohých, ako s tvorbou začať. Kto iný by mohol  viesť túto rubriku ak nie Vojtech Kondrót.

Bol to prvý signál,  zanechať čosi po sebe, vychovať silnú generácia básnikov. Tí neskôr našli svoje uplatnenia v práci, ktorá ich baví a dáva istotu. Nikdy však nezanevreli na slovo  a píšu dodnes. Určite k nim patria Martin Vlado,  Vladimír Puchala, Ján Puchala,  Ján Petrík, / už nebohý Jozef Urban, Karol Pém, či Pavol Urban. / Skutočne silné osobnosti poézie a literatúry.  

    O literárnom klube v Dome ČSSP, v Bratislave ani nehovoriac, kde sa títo autori stretávali. Po večeroch neobišli ani kaviareň U Michala, tam debaty pokračovali do neskorých večerov. 

Literárne kluby majú svoj zmysel dodnes .

Stretávať sa, tvoriť, vydávať zborníky. Aj keď peňazí na kultúru je málo, kluby majú svoje opodstatnenie, je treba ich zachovať. Myšlienka ich rozšíriť vo väčších mestách pri knižniciach prichádzala v osemdesiatych rokov spontánne. Mnohé po rokoch ostali  trvalou kultúrou v meste pre mladých. Takýmto príkladom je mesto Trebišov, kde už viac, ako dvadsaťpäť rokov literárny klub vedie Róbert Hakala. Ani mestá ako Zvolen, Banská Bystrica, či Košice neostali v hanbe a pokračovali v tejto tradícii.

 

Poézia spolu s literárnymi klubmi a tvorba vôbec, patria k sebe odjakživa.

Sú obrazom kultúry nás všetkých, zachovať to, čo dáva hodnotu a má zmysel. Nechajme plynúť čas a poéziu. Donesie na miesta, o ktorých sme ani nesnívali. Cesty poézie sú nevyspytateľné. Majú svoje čaro, bez ktorého si dnešný svet dokážeme len ťažko predstaviť.  

 

 

 

   

  

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?