Snívali sa mi tvoje dlane,
ráno plných ruží na oblohe.
Snívalo sa mi tvoje nebo,
naša mladosť –tých rokov pár.
Snívali sa mi tvoje oči –
snívala sa mi tvoja tvár.
Tie vlasy, v ktorých zaspávala noc
a srdce ako zvon na krídlach
šeptalo slová , tiché svitanie.
Zlomené sny, že sa mi viac nevrátiš.
A ticho, ktoré krížom rozpráva.
Rieku ani bolesť nezastavíš.
Chryzantémy zožltli na tvojom hrobe.
Čas ďalej plynie pomaly -
jeseň je krotká ako baránky v košiari.
Spomienky bolia aj po rokoch.
Nad nami opustené nebo
a jediný spravodlivý Boh.