Pohľadnica z Paríža

Autor: Gabo Németh | 20.9.2015 o 9:32 | (upravené 24.9.2015 o 20:11) Karma článku: 2,15 | Prečítané:  218x

Stiahnuť sa búrkou, keď pršia slová

z básne  Rimbaudov dážď za oknami .

 

Kvapka po kvapke,

z minúty na minútu sa jeseň jeseňou stáva.

 

Ručičky na hodinách na Champs -Elysees,

si ukroja z času zastretého spomienkou na Paríž,

vždy si tykal s Eifelovkou ako starý dobrý známy.

 

A keď sa tma dotkne striech domov

ako Rembrandt palety plnej farieb namaľovať obraz svoj

vraciaš sa každý večer tou istou cestou odo mňa.

 

Seina pod oknami skladá účty tomuto svetu,

a tak dávno po záruke.

 

Zabudnutá, nenahraditeľná tma v  uličkách

reštartuje svetlá pouličných lámp,

nedokážu zabudnúť na Edisona.

 

Svietim si nocou pre tvoje dlane.

Patrila iba nám ako patrí Boh nebu nad nami.

Tak veľa nám dala a nevzala si pritom nič.

 

Myslím na tvoje boky vlniace sa ako klasy,

dávajúc každodenný chlieb,

na tvoje prsia,

dokážu spáliť naše rána na popol.

 

Na konci tohto príbehu,

dobre vytušíš,

že sa k tebe vrátim vždy  včas.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Keď sa raz prezident príde spýtať, čo by mali robiť

Spýtala som sa, čo by chcel a on povedal, aby neboli bezdomovci. Prihlásil sa ku Kollárovi do strany, lebo si myslel, že tam sa to podarí.

EKONOMIKA

Slovenské elektrárne prehrali boj o Gabčíkovo

Ústavný súd odmietol sťažnosť voči rozhodnutiu Najvyššieho súdu.


Už ste čítali?