Keď občania proti svojej vôli šliapu po vlastnom meste

Autor: Gabo Németh | 24.9.2015 o 8:19 | (upravené 30.9.2015 o 8:16) Karma článku: 3,94 | Prečítané:  222x

Je množstvo spôsobov akosi môžeme, vážiť svoje mesto. Kedysi Čierna nad Tisou bolo významné, malé,  pohraničné mesto. Od roku 1948 dostalo štatút mesta a postupne veľa získalo na svojej dôležitosti.

Ako prechádzali roky v meste sa vybudovala železničná prekládková stanica, rozšírila sa širokorozchodná trať a stúpla zamestnanosť. V každej rodine pracoval aspoň jeden člen rodiny na železnici. Bolo treba rozšíriť bytovú výstavu, počet obyvateľov z  roka na rok narastal, každý mal v meste prácu, bezpečie a istotu, čo sa dnes nedá povedať. Časom sa mesto Čierna nad Tisou stalo najväčší suchozemský prístav v strednej Európe.

    Na prekládke sa prekladal tovar z vtedajšieho Sovietskeho zväzu práve cez  Čiernu nad Tisou do okolitých štátov varšavskej zmluvy a naši občania mali byť na čo hrdí, na svoje mesto, ktoré čím viac nadobúdalo na význame.

     Dnes  sa verejne hovorí, že terajšia vláda na čele s Róbertom Ficom a jeho SMER, chcú prekládku zrušiť a presunúť ju do Bratislavy. Jednoznačne v meste nastane  rýchle prepúšťanie zamestnancov samotnej prekládkovej stanice. Dovolím si povedať, bude to veľký problém pre rodiny ako prežiť.

   Aj teraz  je v meste vysoká nezamestnanosť, čo nie je lichotivý obraz pre toto mestečko na pohraničí, ktoré leží na hranici s Ukrajinou, Užhorodu a Mukačevom. Nastane tu hladová dolina, mnohí prídu o zamestnanie a rodiny v meste to budú mať veľmi ťažké.

   Ako to dopadne to nechajme na budúcnosť, ktorá povie svoje posledné slovo.

   Za éry socializmu bolo v meste toho viac. Boli tu komunálne služby : ako čistiareň, fotoateliér, kaderníctvo, postupne mesto začalo fungovať na báze pomoci štátu, ktorý sa snažil, aby občania mali všetkom čo potrebujú.

   Vybudovalo sa železničné  zdravotné stredisko, pribudli ambulancie, vybudovalo sa kino, kultúrne stredisko, mali sme knižnicu, v nedeľu sme mohli chodiť do cukrárne, mali sme ako také kultúrne vyžitie . Áno, socializmus priniesol  svoje negatíva, ale v tej dobe mesto Čierna nad Tisou bolo krajšie, bolo, kde vyjsť a prejsť sa.

    Mali sme mestský park, ktorý bol ozdobou mesta. Boli sme na svoje mestečko právom hrdí. Časom sa všetko  zrušilo, mesto strácalo svoju tvár, rodiny sa začali z mesta sťahovať, pribudli Rómovia, ktorí mesto úplne zničili a zdevastovali.  

    Musí sa povedať a to zdôrazňujem, česť výnimka, našli sa takí, ktorí priložili ruku k dielu a skrášľovali ho ako sa dalo. Radosť netrvala dlho i tých čestní a pracovití obyvatelia tmavšej pleti sa odsťahovali, pretože ani oni tu nevideli tu žiadnu budúcnosť.  

    Mesto sa stalo čiernym bodom na mape Slovenska, nebolo a ani tu nič nie je, okrem niekoľkých krčiem, pár obchodov iba s čínskym tovarom, nič viac. Je to mesto, kde líšky dávajú dobrú noc, po meste sa potulujú naďalej potulní psy, ktorí brešú celú noc pod oknami, nedajú jeho obyvateľom spokojne spať.

     Zrušila sa štátná polícia, existuje len mestská a tá nemá také veľké právomoci ako ich kolegovia  pri rôzných zásahoch, čo myslím si na škodu. Ak by tu polícia zostala, bolo by v meste viac poriadku, viac bezpečnosti. Zrušila sa taktiež benzínová pumpa a mesto Čierna nad Tisou sa postupne stalo mesto bez budúcnosti, bez jasného cieľa vpred .

Ak sme niekedy na naše mesto boli hrdí, dnes po ňom doslova šliapeme a nevážime si ho Treba to vysvetliť, aby to čitatelia pochopili. V roku 2015 sa začala obnova ciest v meste a ak  ktosi pri všetkej úcte k mestu, akým Čierna nad Tisou je prikázal, aby mestský erb dlaždičkovali na chodníku medzi nemenovaným kvetinárstvo a stávkovej kancelárie Tipos. Ešte som nepočul nikdy, aby sa  erb mesta dal vydláždiť na samotný chodník, kde dennodenne prechádzajú ľudia do obchodov, nakupujú a kráčajú po ňom.

    Erb každého mesta je vždy a vždy bude  jeho symbol, treba si ho vážiť a v plnej miere ctiť. Vystáva však  otázka ako si ho vážiť? Tým, že budeme po ňom šliapať nechtiac a proti svojej vôli, ako a nezodpovední občania. V erbe mesta Čierna nad Tisou je veľká história, ktorá zobrazuje na pol nalomené koleso železničného vozňa na koľajniciach.

Je to symbol železnice, prekládkovej stanice , symbol, ktorým sa mesto Čierna nad Tisou začala rozvíjať a dostala do podvedomia. Autorom je sochár a maliar Jozef Bóna. Zhotovil  ho v osemdesiatych rokov a určite by s takýmto niečím nesúhlasil, ak by sa to dozvedel.

 

Tým sa znevažuje aj jeho práca, šliape sa po hodnote, ktorú pre mesto vytvoril. Bolo by načase, aby sa tí, ktorí to nariadili, zamysleli, že urobili týmto rozhodnutím hanbu pre mesto, pre občanov a sebe samým .

    Erb mesta by mal visieť niekde na verejnom mieste, napríklad ako obraz ako vytvorená umelecká dekorácia, aby každý to príde  k nám  ho hneď videl, vážil si ho a ctil. Zároveň  si vážil aj naše mesto, ktoré by si zaslúžilo lepší šat a lepšiu starosť, aby vyzeralo krajšie a bolo budúcnosťou v našom srdci a nie iba zašlou spomienkou na kedysi minulé časy.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?