Retrospektívny pohľad na vec
s myšlienkami ako omrvinky,
rozdať sa naplno.
Také sú rána, ktoré zovšedneli.
A naša zrelosť žiť, ísť
proti vlastnému osudu
v každom čase, v búrke, v daždi,
sa vyplnili prvými vráskami.
Vždy nájsť to správne slovo.
Vždy nájsť ten správny rým.
A možno je to práve tým....,
Nájsť v sebe vlastnú báseň pre všetkých,
na dve dlane, jeden dych.
Mladosť je dávno za nami.
Odvial ju čas ako lístie na jeseň ,
ako rieku, ktorá oprela sa o svoje brehy.
Ostali hmlisté večery s vôňou agátu
a spomienky...
Možno raz prídu rána
s radosťou v srdci, priamo, tu.
Pod oknami sa plíži noc ako had..
To je to pravé mlčanie v básni,
pre slzu v oku, tak akurát.