Jožo Urban večný ako jeho živá voda

Autor: Gabo Németh | 4.10.2015 o 6:50 | (upravené 9.10.2015 o 6:43) Karma článku: 2,87 | Prečítané:  266x

  Rád by som prispel svojim trocha do mlyna a zaspomínal na človeka, básnika, Joža Urbana, no najmä priateľa, ktorý sa svojimi básňami dokázal rozdať naplno.

,

    

Verím na náhody, verím, že to, čo človeka v živote postretne nie je len tak. Každé stretnutie, každá bolesť, či radosť musí  prísť tak, ako je v to v našom scenári dané zhora od Boha.

   Nie je to fanatizmus ,ale skutočná  viera v srdci, že nič sa nedeje len tak náhodne.

Pevne verím,  že som sa musel stretnúť s takými ľuďmi, ako boli moji prví učitelia poézia: Vojtech Kondrót, či Pavol Stanislav, alebo Pavol Hudák, či Jožo Urban.

    O tom poslednom by som rád, čosi povedal, zaspomínal, pretože Jožo si to zaslúži.

   Jožo Urban bol človek vysokých kvalít, čo sa poézie týka, vedel ako sa treba správne dotknúť slova, ako napísať skvelú báseň. Nielen to, rád pomáhal mladým, radil a zaúčal do modernej poézie. Keďže pre mňa klasika je všetkým, predsa som túžil napísať aspoň raz modernú báseň, stretnúť človeka, ktorý by sa na takéto básne pozrel a vyjadril sa k nim.

   Sny sú na to, aby sa splnili. Kto nesníva, nemá na ne právo.

    Ten môj sa splnil. Stretol som Joža Urbana.

    Na začiatku deväťdesiatich rokov existoval časopis Mladé rozlety. Jožo v nich pracoval ako redaktor, viedol v nich rubriku pre začínajúcich autorov. Poslal som mu pár básni a čakal na uverejnenie. To nejaký čas neprichádzalo. Zodvihol som telefón a zavolal som mu. Vykal som mu a čo ma prekvapilo bolo, keď mi hneď povedal.

- Dokážeš, chytiť správne slovo a dať ho na papier. Si v poradí, básne uverejním. A tykaj mi! -  Jožo sa mi zdal v tej chvíli ako priamy, otvorený ako priateľ, ktorého poznám roky, pritom som s ním telefonoval po prvýkrát. Slovo dalo slov  a dohodli sme sa, že sa v Bratislave  na Laurinskej 2 stretneme. Tam totiž sídlila redakcia Mladých rozletov.

   Nikdy nezabudnem na jeho prirodzenosť, ktorou ku mne pristupoval, na jeho cigaretu v ruke. Jožo fajčil veľa, za pár minút vyúdil celú kaviareň, kde sme sa stretli. Oči mi od cigaretového dym uveľmi  štípali, ale vydržal som však.  Jožo bol fantastický, aj so svojimi radami, veľmi som ho obdivoval. Nenahraditeľná bola jeho prvá rada, ktorá znela.

- Pamätaj, Gabo, báseň a ženu nikdy neznásilňuj! –

   Alebo....,

- Píš srdcom tak, ako ti huba narástla. –

- Svet bez poézie je na hovno a nestojí za veľa. –

     Jožo Urban sa rád vyjadroval expresívne, bol to jeho štýl, ktorý z neho robil práve tým, čím bol, nezameniteľným Jožom Urbanom. Áno, žil bohémsky život, ako sa na básnika patrí, žil rýchlo, ale jeho krátky život, ktorý sa náhle prerušil mal zmysel. Jožo Urban, básnik, textár, predovšetkým priateľ, človek ostane navždy klenotom slovenskej poézie. Mnohí milovali jeho tvorbu a mali radi. Básne mi nakoniec samozrejme uverejnil.

   Stretli sme sa potom ešte niekoľkokrát v literárnom klube Ozvena v Košiciach, ktorý viedol kedysi, tiež vynikajúci básnik Karol Pém, žiaľ ani ten už nie je medzi nami. Zomrel na srdce, ako sa na skutočné básnika patrí.

   Spomienka na Joža je večne živá, ako jeho živá voda. Navždy ostane v našich srdciach, ako skvelý človek, veľký básnik a priateľ. Sú proste ľudia, na ktorých sa nezabúda. Žijú ako ich básne a pretrvávajú naveky.

    K takým básnikom jednoznačne patril a patrí navždy Jožo Urban.     

  

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?