Vlak do večnosti

Autor: Gabo Németh | 10.12.2015 o 9:23 | (upravené 11.12.2015 o 4:05) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  96x

 

Deň vo svojej tisícej repríze.

V jedinom zábere

uhol pohľadu, ktorý mrazí.

 

Tak odchádzal

vo veľkom štýle

 starý otec,

 

verný žene,

železničnej uniforme,

svojej cesnačke,

ktorú tak miloval.

 

Bol železničiar,

snažil sa pozerať,

jasným pohľadom na oblohu

a pravde vždy do očí.

 

Keď sa vracal ráno z práce,

prekročil prah domu,

vošiel do izby

a zahlásil.  – Vrátil som sa. –

 

Unavený z nočnej zmeny

 si ľahol a spal.

Vstal až zvony oznámili

pravé poludnie.

 

Po dvanástej si sadol

pod starú jabloň,

bafkajúc fajku.

 

Presne na jednu z nej

vyhasol oheň

a viac sa jej nedotkol.

 

Starkej sa  zaslzili oči.

Pred sebou videla

jeho odchod,

ten zvláštny okamih,

keď ženy plačú pri hroboch 

svojich mužov.

 

Hľadel som starkému dlho do oči.

Videl som v nich modré vlaky

ako odchádzajú do neba.

 

V tej predstave

sedel v kupé,

náhlil sa do cieľovej stanice,

znamenajúcu večný raj.

 

Roky a roky

vyprevádzal vlaky.

Bol z tých, čo vedeli,

kto ho, na akej stanici čaká.

 

Až na jeseň v roku 1981,

odišiel navždy,

kde ho čakal iba Boh,

s vystretými rukami

do večnosti.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?