List z osamelej plavby

Autor: Gabo Németh | 20.12.2015 o 8:55 | (upravené 2.1.2016 o 17:39) Karma článku: 5,98 | Prečítané:  130x

Stačí tak málo,

iba nechať znieť,

akordy vlastného srdca,

do poslednej etudy.

 

Schovať

do dlane vlastný svet,

ktorý ti nikdy nedá mat.

 

Poznáš ten známy obraz bez rámu

s farbami maliara.

Čas rozfúkal stratené leto

a predsa v nás čosi dohára.

 

Júnové slnko praží sa

 na oblohe ako káva.

 

Nechávaš náš večer hniezdiť

v nekonečný, hviezdny prach.

Nocou znie Paganini

a Tvoj nesmrteľný Bach.

 

Máš dlane

plné preklenutých mostov.

Čas preteká

medzi prstami ako rieka,

to je tá istota pre človeka,

ktorý ťa má stále rád.

 

Ver, viac ako ja

 ťa nepochopí nik.

Si navždy moja Atlantída

a ja tvoj Atlantik.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?