Pani učiteľka, vy ešte žijete?

Autor: Gabo Németh | 18.2.2016 o 17:11 | (upravené 19.2.2016 o 5:07) Karma článku: 8,61 | Prečítané:  1350x

Pedagogika je krásne, ale ťažké povolanie, najmä v dnešnej dobe, keď si mladí a to najmä deti vysvetľujú demokraciu po svojom

Vravím to zámerne preto, lebo s mladými  ako so žiakmi a ich správaním sa mám aké také  skúsenosti. Preto dovoľte, od témy odbočiť,  veď i z hlavnej cesty občas treba prejsť na vedľajšiu cestu, aby sme došli do cieľa.

    Dvadsaťtri rokom som odpracoval v kultúre, pracoval som ako knihovník. Dlho mi jedna trinásťročná žiačka neniesla knihy.

Keďže základná škola, kde chodila je blízko knižnici, keď som prišiel do práce, počkal som si na žiakov vychádzajúcich zo školy a oslovil ju. Poprosil som ju, aby mi doniesla knihy, čo najskôr. Jednak to boli knihy na mimoškolské čítanie,  a jednak ich potrebovali iní žiaci.

Zarazilo ma, čo mi povedala:

 - A vy si myslíte, že na také čosi mám  čas? A vynadala mi tak vulgárne, až som sa musel za ňu hanbiť. Keď som sa jej spýtal, či si uvedomuje, ako sa správa, Odpovedala.

- Veď je demokracia, môže sa predsa všetko...., –

Tak také sú poniektoré deti..., vravím poniektoré, aby sa nikto neurazil.

   Sú žiaci slušní, svedomite sa v škole učia, a vždy sa teším z ich výsledkov.

   Stalo sa, že poniektoré čitateľky, ktoré chodili  do knižnice, mi doniesli maturitný oznam, ako poďakovanie, že som im vypracovával maturitné otázky.  Dnes z týchto slečien sú krásne dámy, šťastné mamičky a pri pohľade na nich, ako vyrástli, ako dospeli, a hlavne čo dosiahli mám neskutočnú radosť.

Ale vráťme sa do školy, naspäť do školských lavíc.

     Pedagogika je dnes oveľa ťažšie povolanie, ako kedysi, najmä kvôli podmienkam, ktoré učiteľom vytvára štát, kvôli prostrediu v ktorom učitelia pracujú. Slabé platy, veľa práce na vyše, ktoré ani nepatria do rúk učiteľa, neopravené triedy, školy, ktoré sa doslova rozpadávajú od základov, pretože dlho neboli na nich zrealizované opravy.  A politici veselo zabúdajú na svoje predvolebné sľuby a chytá ich starý, neochvejný Alzhaimer, keď školstvo a našu spoločnosť kvári toľko problémov.

    A v neposlednom rade sú to deti: niekedy až príliš  drzé, dovoľujú si na pedagógov veľa...., a keď zo strany žiakov  v triedach  pridá šikana, je tu problémov viac než dosť...,

    Páni politici,  bolo by dobre ich aj riešiť, nielen rozprávať do vetra a neplniť sľuby, ktoré ste dali aj nám, radovým občanom.

     Spomínam na svoju prvú učiteľku, ktorá nás učila  na prvom stupni, pani učiteľku Repanskú. Už vtedy, keď som nastupoval do prvej triedy mala ísť do dôchodku, ale ešte jeden rok ostala učiť. Bola to veľmi milá zlatá učiteľka, charizmatická osoba, mala svoje čaro, vedela byť k nám prváčikom milá, nikdy na nás nezvyšovala hlas. Mala pre nás vždy milé slovo, nebáli sme jej, a hlavne jej vyučovacie hodiny sme mali radi.

    Až po rokoch, keď som mal sedemnásť a mesto v rámci Dňa učiteľov pozývalo bývalých  pedagógov vedenie mesta na milú slávnosť, poďakovať sa im za výchovu žiakov, za všetko, čo pre mladých a vzdelanie v našom meste urobili.  Tejto slávnosti bola prítomná aj pani učiteľka Repanská.

    Bol to pre mňa neskutočný zážitok, ktorý dlho vo mne  dlho rezonoval .

Žiakov, ktorých učitelia kedysi učili, im na oplátku v túto chvíľu pripravili pekný program. Postavil som sa pred svoju prvú učiteľku a recitoval jej báseň, ktorá začínala týmito slovami. - Pani, učiteľka, vy ešte žijete? –

     Pani učiteľka Repanská dlho na mňa hľadela s láskou ako hľadievala na mnohých svojich žiakov a rozplakala sa. Plakala počas celého prednesu mojej básne. Po jej prečítaní som jej odovzdal kyticu a poďakoval jej zato, že bola tak výnimočná učiteľka.

- Môj žiak ani po rokoch na mňa nezabudol. – komentovala  moja kedysi prvá triedna učiteľka. Nasledovalo vrúcne objatie a vtedy vyhŕkli slzy z očí aj mne.

     Spomínam si  aj na mojich učiteľov na základnej škole, ale prvá učiteľka tá vám na celý život zachová sa v pamäti. Na druhom stupni  som si obľúbil učiteľky: Gazdagovú, Gondoľovú, Kilikovú, Udvardyovú, učiteľa Šatu, či učiteľa Lecza.

     A mohol by som menovať rad a rad ďalších. Mal som rád najmä tých starších učiteľov, ale i tých mladších, pretože sa snažili byť takí ako ich kolegovia s postriebrenými vlasmi, ktorí pedagogické skúsenosti mali dávno za sebou.

     Mal som ich rád pre ich hranú prísnosť, ktorou nás viedli k svedomitej práci, vždy učiť sa a byť na vyučovacích hodinách pripravený. Naučil som sa pri nich, čo mu sa vraví svedomitá práca, a ešte čosi....,čo sa naučíš, nesmieš nikdy zabudnúť.

     Na školských výletoch koncom mája, ktoré sa pravidelne každý rok, sa potvrdilo,

títo učitelia, dokázali byť k nám otvorení a veľmi priateľsky, až sa poniektorí správali k nám ako starší bratia, / večeri pri táborákoch, uvoľnená atmosféra /, ale v škole,

 to boli opäť učitelia. Vždy sme sa na nich mohli obrátiť, keď sme mali nejaké problémy, keď sme potrebovali poradiť....,

   Vážim si  každého učiteľa a držím im palce, aby v boji za svoje práva a lepšie podmienky prevalcovali všetkých. Podarilo sa im vybojovať, to, čo im právom patrí.

     Držím vám palce, učitelia, slovenskí naši Amosi.

   Nech vám boj a chuť zotrvať nepokojom v uliciach vydrží dlho aj po voľbách. Nech Vám prinesiete za všetkých vytúžené ovocie v podobe vyšších platov.

    So stopercentnou istotou si ich zaslúžite!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?