Skutočný návrat

Autor: Gabo Németh | 11.3.2016 o 15:42 | (upravené 14.3.2016 o 3:26) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  42x

/ báseň napísaná mesiac po návrate z nemocnice /

Ten sneh

na modrom obruse -

brieždenie

zabudnutých sviečok v plameni.

 

Tma ako noc za oknami,

keď sa v básni začne zmrákať.

Večer plný úzkosti,

ja viem....,

 

Predsa čosi zabliká.

Na ráno je ešte čas....,

 

Dve ruky zložené do básne

a ticho, až ide z neho strach,

že od teba raz skutočne

navždy odídem.

 

A slnečný jas.

 

Smrť si podá kríž z každej strany

Mrazivý vánok prebudí smútok,

o ktorý sa oprieš ako o bolesť.

 

Pocit, že som bol,

existoval, že som vôbec žil.

 

Ešte sú rána sladšie ako tvoje objatia.

Ešte je čas na naše okamihy.

 

A básne, ktoré ostanú

po každom básnikovi......,

 

Obrátiš list - slza sa ti

zachveje na tvári.

 

Napíšeš srdcom pár slov,

ako ja kedysi básne

zaslané tebe poštou na vode.

 

Pozrieš sa na oblohu,

z diaľky ti

poviem iba.

 

- Zbieram kedysi naše spoločné  rána.

Maľujem ich priamo do obrazov, kým sa zvečerí

a vôňa noci

nesadne ti na pery. –

 

Tak akosi chutí svet z druhého brehu.

Som rád, že som sa ti vrátil....,

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?