Moja prvá kniha

Autor: Gabo Németh | 31.3.2016 o 5:47 | (upravené 31.3.2016 o 6:58) Karma článku: 3,05 | Prečítané:  214x

Pamätám si na  ne veľmi dobre, aj keď je to už dávno. Boli letné prázdniny, bol som štvrták a za oknami pršal letný dážď. Mal som zvláštny pocit na srdci, čo mi nepridávalo na nálade. Vonku som nemohol ísť, tak som siahol po knihe.

V tom čase som vyrastal na rozprávkach, mama mi kupovala knihy a viedla ma k čítaniu. Dodnes rád čítam, považujem to, za akýsi oddych a miestami aj sebavzdelávanie. Čítajúc rozprávky, som akosi cítil, že prišiel čas siahnuť po vážnejšej knihe, ktorá by ma zaujala.

 

    A tak som siahol po knihe Vincenta Šikulu Prázdniny so strýcom Rafaelom. Kniha mala svoj osobitný štýl a to, čo hlavný detsky hrdina prežíval, jeho vzťah k hudbe sa mi veľmi páčil.

   Odrazu sa moje prázdniny začali uberať iným smerom, viac som začal čítať a hľadal som čosi podobné, rovnako šikulovské. Priznám sa častejšie som ostával doma a čítal, ako chodil von s kamarátmi. Keď som ju prečítal, zrazu som si uvedomil, boli to moje prvé skutočné prázdniny so strýcom Rafaelom. Do mojej detskej knižnice neskôr pribúdali nové a nové knihy, kupoval som si ich v našom miestnom kníhkupectve a mal z nich veľkú radosť.

  Avšak kniha Vincenta Šikulu Prázdniny so strýcom Rafaelom sa stala mojou srdcovkou.

 Neskôr som si obľúbil poéziu, vyžíval som v metaforách a predstavoval si ich v skutočnom, reálnom svete. K mojim obľúbeným básnikom patril jednoznačne Miroslav Válek, Vojtech Mihálik, Ján Kostra a iní básnici, ktorí prinášali čitateľom skutočnú poéziu.

Až v štrnástich rokoch, som objavil básnika, maestra slova Milana Rúfusa. Jeho poézia bola môjmu srdcu blízka, vtedy sa vo mne čosi zlomilo a povedal som, písať básne bude aj ja. A píšem dodnes..., milujem slovo, ako také, rád mu vdychujem život.

   To čo v próze bolo pre mňa prvoradé, v poézii je to básnická zbierka Milana Rúfusa  Až dozrieme a jeho nesmrteľné Modlitbičky. Dve básnické zbierky, ktoré patria do klenotnice slovenskej poézie. A vôbec celá básnická tvorba Milana Rúfus, je hodná obdivu a uznania.

  Čítanie by malo byť základ ušľachtilosti každého z nás. Veď mať knihy rád, znamená aj ich úprimne milovať, nie len čítať z povinnosti, že musím. Nie je nič krajšie, ako vžiť sa do osudov  hrdinov daného príbehu a byť ich súčasťou.

   Keďže dvadsaťtri rokov som pracoval ako knihovník, viem, čo obnáša práca s knihami, aké hodnoty skrývajú, a najmä, ako sa nám dokážu odovzdať. Aj keď do popredia vstupuje internet ako najväčšie masmediálne médium, je vidno, že mladí neprestávajú čítať. Kniha prekoná každú dobu, stačí jej veriť a byť s ňou spätý. Vráti nám to dvojnásobne.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne mapy zhltli ďalšie státisíce, nevedno za čo

Ministerstvo dopravy si dalo za státisíce eur vypracovať analýzu, no zatiaľ ju nezverejnilo.

TECH

Prečo vznikla menopauza? Babičky sa delili o jedlo s celou rodinou

Ak má kosatka mláďatá vo vyššom veku, je možné že neprežijú.

TECH

Ako sa pravdou stalo najviac páčikov na internete

Falošné správy a moderná propaganda pomohli stvoriť populistov.


Už ste čítali?