Pocta stromu, ktorý zomiera

Autor: Gabo Németh | 10.5.2016 o 6:31 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  46x

Zachytiť slovo v daný okamih,

len tak postaviť sa do okna

a napísať báseň.

 

Zladiť vlastné stopy so životom,

v ktorých kráča poézia.

 

Tak akosi vstáva ráno,

ruka v ruke s básnikom

a nesie jesenné lístie v povetrí.

 

Keď rúbu strom,

zem plače v spomienkach

a puká v kríž srdce básnika.

 

Často myslím

na stromy bez dychu,

na ich posledný čas.

 

Dnes dali priestor mojim očiam,

vyplakať sa horou,

 

nechali sfúknuť báseň,

na dážď v priamom prenose.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Keď sa raz prezident príde spýtať, čo by mali robiť

Spýtala som sa, čo by chcel a on povedal, aby neboli bezdomovci. Prihlásil sa ku Kollárovi do strany, lebo si myslel, že tam sa to podarí.

EKONOMIKA

Slovenské elektrárne prehrali boj o Gabčíkovo

Ústavný súd odmietol sťažnosť voči rozhodnutiu Najvyššieho súdu.


Už ste čítali?