Slovo, cesta k návratom

Autor: Gabo Németh | 26.6.2016 o 13:42 | (upravené 26.6.2016 o 20:49) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  64x

To, čo v slove bolí,

je vlastná samota.

 

Stiahnem rolety,

v predsieni svojho srdca,

a vyčkám, kým sa zošerí.

 

Sú chvíle,

keď súmrak hviezdam neverí.

 

Ja však tebe, áno.

 

Odchádzaš tichou spomienkou,

máš v očiach nebo

a bolesť, zloženú do dlane.

 

Verím na noci bez teba,

že budú pevnou hradbou,

ktorú zdoláme.

 

Sú moria – nekonečné vody  –

vždy, stále, pevné brehy.

Oplatí sa na nich stáť.

 

Vyčkať naše ráno.

 

Návratom dať krídla

a veriť na okamih básne pre teba.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Trump chce meniť Ameriku, odkláňa sa aj od vlastnej strany

Populista a izolacionista. Donald Trump ukázal, že je rovnaký ako počas kampane.

ŽENA

Sociologička: Konzervatívnosť Slovenska je skôr mýtus

Tradičná forma rodiny pretrváva, no dospievame k rozmanitosti.

BRATISLAVA

Kompostér musí byť v každom dome

Ľudia musia po novom povinne separovať bioodpad.


Už ste čítali?