Slovo, cesta k návratom

Autor: Gabo Németh | 26.6.2016 o 13:42 | (upravené 26.6.2016 o 20:49) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  62x

To, čo v slove bolí,

je vlastná samota.

 

Stiahnem rolety,

v predsieni svojho srdca,

a vyčkám, kým sa zošerí.

 

Sú chvíle,

keď súmrak hviezdam neverí.

 

Ja však tebe, áno.

 

Odchádzaš tichou spomienkou,

máš v očiach nebo

a bolesť, zloženú do dlane.

 

Verím na noci bez teba,

že budú pevnou hradbou,

ktorú zdoláme.

 

Sú moria – nekonečné vody  –

vždy, stále, pevné brehy.

Oplatí sa na nich stáť.

 

Vyčkať naše ráno.

 

Návratom dať krídla

a veriť na okamih básne pre teba.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?