Dej v Božej réžii

Autor: Gabo Németh | 5.9.2016 o 1:38 | (upravené 5.9.2016 o 1:49) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  31x

Čas skropený bolesťou zašera,

k vrcholu stúpa každá hviezda.

Tiché sú smútky jedného večera,

Oči plačú – ani sa to nezdá.

 

Vyrosili sa slzami do večnej jari,

tráva pod oknami túži ďalej rásť.

Baránky tvárou jedinej tvári,

s pokorou v srdci chcú sa pásť.

 

S pokorou Boha tichej oblohy,

mať vlastný kus zeme, len tak žiť.

Pane, čo bolelo už dávno nebolí.

Raz ten dej budeš musieť zastaviť...,

   

 

                                                                                                                                                                                       

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Žinčica. Prečo Slováci nepijú najslovenskejší nápoj

Je to náš národný poklad, prvá vec po bryndzových haluškách, ktorou sa definujeme. Koľko Slovákov však v skutočnosti aspoň raz v živote ochutnalo žinčicu?

ŽENA

Šesť dcér, ktoré vyzerajú ako dvojčatá svojich slávnych matiek

Viaceré známe matky majú dcéry, ktoré akoby im z oka vypadli.

EKONOMIKA

Slováci majú stále móresy sedliakov. Chcú bývať vo vlastnom

Vlastniť dom nie je pre Nemca status.


Už ste čítali?