Máš v dlaniach náš vlastný svet,
všetky naše sny a túžby.
Si pre mňa blízka a predsa vzdialená,
žena / s menom bez mena /,
so začiatok iniciálok D.
Nájdem ťa stále, ráno, či v tme,
keď obloha spúšťa rolety.
Zem trasie sa túžbou pre dva hlasy,
Jeden, jediný vzlyk.
Chápeš ma ty a viac nik.
A svet meníš na realitu,
fakt, skutočnosť, mať rád.
V očiach máš nebo – vodopád
a iné nežné vody...,
Nájdeš ma pri brehoch,
sútoku našich riek.
Puká skala v srdci básnika.
Všetko sa rodí, nové zaniká.
A my žijeme svoj údel osudu,
tak ako sa patrí,
kým sa nebo zvatrí,
a zhoríme s ním na plameň.