Milenci pri Seine

Autor: Gabo Németh | 17.9.2016 o 3:49 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  46x

Ja viem, čas nezastavíš,

ani rieku nepoložíš na kolená,

nedonútiš ju tiecť nikdy proti prúdu.

 

Tykáš si brehmi, ktoré spoja

naše mosty v dlaň,

čakáš kým nezhasne svetlo v tejto básni .

 

Mesto už dávno spí,

necháva priestor pre hviezdy

 

a mesiac plávajúci na oblakoch

ako gondolier cez naše túžby a iné svety.

 

Je ten pravý čas pohnúť sa vpred,

uchopiť slovo a veriť na báseň.

 

Paríž, ten starý elegán,

so spomienkami zviazanými do ruží,

 

vie o nás svoje, ako hľadiaca 

Seina nad mestom básnikov.

 

Pamätáš, daroval som ti ružu,

zakvitol v nej deň pre báseň,

 

a noc bola naša, je i v tejto chvíli,

navždy, / s tebou bez teba /, naveky.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

MH17 a boj s pravdou. Čo je cieľom Ruska a jeho médií

Dôkazy, že rebeli podporovaní Moskvou zabili 300 civilistov, sú vlastne menším bojiskom vo väčšej vojne.

DOMOV

Diskusia naživo: Ako si poradiť s extrémistami v Európe?

Čo robiť, aby neovládli verejnosť? Sledujte diskusiu.

SVET

Nad Ukrajinou zabíjal ruský Buk z územia separatistov

Pri tragédii zomrelo 298 ľudí na palube letu MH17.


Už ste čítali?