Život je nedopité Martini.
Držíš ho v ruke
a zračí sa v ňom tvoj osud rozložený na črepy.
Dáš si ešte, zachutí ti.
Dáš si ešte za pohár.
Buchneš po stole
a hľadíš do vlastného svedomia
ako do zrkadla,
v ktorom nájdeš svoju tvár.
Ty sám nevieš,
kde hľadať cesty zmyselnosti,
kde nájdeš aspoň jediného človeka
so zmyslom pre spravodlivosť,
ktorý sa neženie za peniazmi.
Miluje kávu,
obyčajné svieže rána,
dni plné slnka.
Keď vytriezveš, pochopíš,
že svet sa zmenil.
Hodiny ti ukrojili z tvojho času,
ty však ostávaš rovnaký.
Jeseň je sychravá ako čas,
v ktorom rozplakáva
nebo starý november slzami.
Prší a prší.
Srdcia nám tvrdnú ako oceľ v košickom U.S. STEEL
a ty sa pýtaš má zmysel veriť tomuto svetu?
Alebo si hodíš radšej slučku do krku
a počítať budeš dni,
v ktorých čas preteká medzi tvojimi dlaňami?
Dáš si ešte za pohár
a ten svet zlý a dávno po záruke
sa ti zdá oveľa krajší.