Gabo Németh
Gabriel Németh recenzia Ján Maršálek Spoločnosť bez svetla , O súmraku našej kultúry....
Ján Maršálek, Spoločnosť bez svetla, vydavateľstvo Post Scriptum, Bratislava, rok 2020
profesionálny knihovník, básnik, spisovateľ, od roku 2006 člen Spolku slovenských spisovateľov. Vydal básnické zbierky: Za súmraku, Slnko nad básňou, Rodinný album.V roku 2016 mu vyšla vo vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov už v poradí štvrtá básnická zbierka Srdce na kľúč. Táto zbierka dosiahla celkom slušný úspech.Prekladá sa do dvoch jazykov: do taliančtiny a čínštiny, preto sa autor rozhodol až po jeho preložení poslednej básnickej zbierky Srdce na kľúč ponúkne svoje dielo na slovenský trh.Domnieva sa totiž, že týmto zbierka Srdce na kľúč dosiahne to, čosi básnik Gabriel Németh zaumienil, nájsť svojimi veršami skutočnú cestu nielen k slovenskému čitateľovi ale aj zahraničnému.Momentálne Gabriel Németh dokončil svoj prvý román Slzy pre bolesť a mieri s ním do vydavateľstva IKAR.Autor sa venuje duchovnej poézii. Chce byť pokračovateľom katolíckej moderny a venovať sa spisovateľskej tvorbe ako autor - spisovateľ......, Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, denná čítanosť, denná čítannosť
Ján Maršálek, Spoločnosť bez svetla, vydavateľstvo Post Scriptum, Bratislava, rok 2020
Ľuboš je skvelý chalan, obdivujem ho. Viete, môj otec bol alkoholik, mama podľahla drogám.Vychovali ms starí rodičia, začo im veľmi povďačná. Stará mama so starkým sú skvelí.
Človek funguje ako stroj, lenže strojom nie je. Je ľudská bytosť, živá, zdravá i s podlomením zdravím. Pravda, je kdesi na hrane, keď sa láme chlieb. Mať zdravie znamená žiť zdravo.
Volám sa Richard, mám sedemnásť rokov. Študujem na Strednej knihovníckej škole. Vždy som mal rád knihy, preto, ani iná možnosť nebola, ako si vybrať štúdium na spomínanej škole.
Pred 3 týždňami u nás doma zazvonil telefón. Otec mi zomrel, tak som bál o mamu, či nie je chorá, či sa jej niečo nestalo.
Stojím nad hrobom otca. Prší. Kvapka za kvapkou sa mení na biele perly, ktoré nosí iba mladučká sychravá jeseň. Prší. Je piateho októbra dvetisícosemnásť. Nadýchnem sa. Lúčim sa svojim otcom, odišiel nečakane a navždy.
Bol biznismen. Študoval zahraničný obchod. Neskôr sa dal na vysokú a začal podnikať. Našiel si prácu vo firme COOSPOLE, vo firme, ktorá sa zaoberala vývozom luxusného nábytku do zahraničia.
Stojím s ružou v ruke, na nástupišti číslo tri a hľadím do diaľky, smerom na koľajnice. Stojím, cítim sa neisto, trasú sa mi nohy ako osika. Necítim sa príliš dobre, horím, doslova na popol.
Slovo dáva slovo, vtesnáva sa do básne, ktoré píše s perom v ruke básnik. Slovo, ktoré dýcha, žije a neprestávať žiť. To slovo - Tá báseň, ktorá hreje básnika.
Dlho si neoddýchnem. Síce mám deň voľna, ale mám toho viac než dosť. Samé starosti. Musím ísť k mame. Vyprať jej, vyžehliť, a keď keď budem vládať i navarím.