Poézia

Autor: Gabo Németh | 9.1.2011 o 18:12 | (upravené 9.1.2011 o 18:24) Karma článku: 3,66 | Prečítané:  324x

Vychovala si ma na vlastných prsiach,

pohládzala vždy,

keď ma zrádzal osud na kolenách.

Som s tebou tak rád.

 

Sklonený nad papierom,

vo váze kvety prebudené k ránu.

Mať ťa večne na perách

a milovať ťa ako večnú dámu.

 

Mať v očiach ráno, keď svitá

a písať, zveriť sa srdcom papieru

a potom báseň šitá na mieru.

 

Ostane pečaťou pre ráno za oknami,

keď sa dvíha hmla stareckej jesene,

a odrazu si tak krásne ľahký,

ako lístie v povetrí

s korunou  chladného novembra na hlave.

 

Cítiš sa ako neskutočný kráľ.

To iba dotklo sa ťa slovo

a partičku s poéziou si rozihral.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Amnestie, Roháč a Sýkora. Čo má vplyv na prípad vraždy Remiáša

Na rozhodnutie o Mečiarových amnestiách má Ústavný súd posledné dni. Nájomný vrah Roháč dostal doživotie. Pri vražde Sýkoru sa spomína SIS.

DOMOV

Koalícia sa chce náhle zbaviť šéfa Ústavu pamäti národa

Ak by zmena zákona prešla, nové pravidlá začnú platiť od 15. októbra 2017.


Už ste čítali?