Poézia

Autor: Gabo Németh | 9.1.2011 o 18:12 | (upravené 9.1.2011 o 18:24) Karma článku: 3,66 | Prečítané:  321x

Vychovala si ma na vlastných prsiach,

pohládzala vždy,

keď ma zrádzal osud na kolenách.

Som s tebou tak rád.

 

Sklonený nad papierom,

vo váze kvety prebudené k ránu.

Mať ťa večne na perách

a milovať ťa ako večnú dámu.

 

Mať v očiach ráno, keď svitá

a písať, zveriť sa srdcom papieru

a potom báseň šitá na mieru.

 

Ostane pečaťou pre ráno za oknami,

keď sa dvíha hmla stareckej jesene,

a odrazu si tak krásne ľahký,

ako lístie v povetrí

s korunou  chladného novembra na hlave.

 

Cítiš sa ako neskutočný kráľ.

To iba dotklo sa ťa slovo

a partičku s poéziou si rozihral.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Najnebezpečnejší text na facebooku napísal jeho zakladateľ

Mark Zuckerberg chce použiť silu firmy na to, aby zmenil podobu našej spoločnosti. Bol by veľmi nebezpečným spasiteľom.

BLOG TRANSPARENCY

Ombudsmanka: Lajčák opakovane porušoval ústavu

V zdôvodnení vysvetľuje, čo ministerstvo nespravilo.

EKONOMIKA

Dodávateľ nemocníc dostal pokutu za biele kone z Cypru

Prvý postih za neprehľadnú vlastnícku štruktúru je právoplatný.


Už ste čítali?