Poézia

Autor: Gabo Németh | 9.1.2011 o 18:12 | (upravené 9.1.2011 o 18:24) Karma článku: 3,66 | Prečítané:  330x

Vychovala si ma na vlastných prsiach,

pohládzala vždy,

keď ma zrádzal osud na kolenách.

Som s tebou tak rád.

 

Sklonený nad papierom,

vo váze kvety prebudené k ránu.

Mať ťa večne na perách

a milovať ťa ako večnú dámu.

 

Mať v očiach ráno, keď svitá

a písať, zveriť sa srdcom papieru

a potom báseň šitá na mieru.

 

Ostane pečaťou pre ráno za oknami,

keď sa dvíha hmla stareckej jesene,

a odrazu si tak krásne ľahký,

ako lístie v povetrí

s korunou  chladného novembra na hlave.

 

Cítiš sa ako neskutočný kráľ.

To iba dotklo sa ťa slovo

a partičku s poéziou si rozihral.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Verejný nepriateľ Soros. Ako Orbán decimuje kritikov a ničí mimovládky

Maďarský premiér si spravil agendu z útokov na migrantov, médiá aj zahraničné organizácie. Vzoprieť sa mu vie málokto.

KOMENTÁRE

Maďari sa už inak ako smiechom brániť nevedia

Antiorbánovský front sa ocitol v situácii, keď vysvetľovanie stratilo význam.


Už ste čítali?