Spomienka na starého otca

Autor: Gabo Németh | 19.1.2011 o 7:52 | (upravené 19.1.2011 o 9:20) Karma článku: 2,61 | Prečítané:  278x

Slnko sa stmelí do klbka, je deň , akoby si načrel do pohára rosy.

Do rána už iba pol kroka. A možno celá stupaj,

keď otvoríš okno, pred tebou pole klasmi zahorí,

to iba spomienka na starootcovské dlane, v ktorých každý lúč,

a ticho bolí viac ako odchod do večnosti.

 

Sú chvíle, keď každá rozlúčka je iba zlomenou slzou na dlani,

a za oknami smutná dedina. To iba básnik načiera do spomienok,

a v tichosti žiaľu hľadá, to čo navždy stratil.

 

I pole dozrieva na bolesť a v klasoch klíči chlieb.

Bolesť je veľká, Bodrog mohutná, to rieka, dvíha svoju hladinu.

Vidím svoju starkú zronenú a čas, ktorý plynie do ticha,

iba smútkom zabliká.

 

Starý otec navždy odišiel......,

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

O župu, ktorá sa rozprestiera od Moravy po Maďarsko, má záujem len šesť kandidátov

Trnavskému kraju robia dobré meno kúpele, víno, ale aj golfové ihriská.

SVET

Svätá vojna v českej politike. Ako Okamura bojuje o voličov

Má japonský pôvod, tak predsa nemôže byť rasista.


Už ste čítali?