V čase súmraku spomínam

Autor: Gabo Németh | 12.2.2011 o 11:25 | (upravené 12.2.2011 o 11:48) Karma článku: 1,89 | Prečítané:  263x

V čase súmraku,

keď slnko vykúpané v azurite,

fénom vysušilo si medené vlasy,

na dve dlane zašlo spať.

 

Myslievam na domov,

na teplé dlane matky ako čaj,

ktorým zohrievam si skrehnuté ruky.

 

A vždy, keď padne

poludňajšia smena bielemu dňu,

ako keď utnú. Spomínam,

na otca v okne, ktorý fajčí

ako stará dimitrovka,

 

na zbierku básní Pavla Hudáka,

na jeho Povraz obesenca,

na broskyňový súmrak,

keď mi ukazoval cestu za slovom.

Na jeho prahu vždy svitalo.

 

Spomínam na kaviareň na Laurinskej 2,

keď mi Jožo Urban dával lekcie,

ako to chodí vo svete poézie.

Spomienka na priateľov vždy žije.

I keď básnici stratili sa

ako jarný sneh pod oknami.

 

Ostalo prázdne nebo a spomínanie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Barometer policajnej korupcie? Ako hladko kúpite drogu

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.


Už ste čítali?