na brehu, kde vždy čakáš ma a upokojíš rozbúrené vlny,
loď kotví v našom prístave. More sa zdvihne ako čas,
ktorý nás navždy spojil. Reťazec slov a pevný breh,
kde mostom sú tvoje krehké dlane a všetky túžby do ticha.
I more sklonené k tajomstvu večera tíško zavzlyká.
Vie čo je neskutočný smäd po poznaní,
keď skrotíš všetky vlny na svitaní
a ty povieš iba ľúbim ťa.