Realita

Autor: Gabo Németh | 24.2.2011 o 19:18 | (upravené 24.2.2011 o 19:45) Karma článku: 2,60 | Prečítané:  294x

Keď zalesknú sa spomienky ako perly v bájnom mori,

na brehu, kde vždy čakáš ma a upokojíš rozbúrené vlny,

loď  kotví v našom prístave. More sa zdvihne ako čas,

ktorý nás navždy spojil. Reťazec slov a pevný breh,

 

kde mostom sú tvoje krehké dlane a všetky túžby do ticha.

I more sklonené k tajomstvu večera tíško zavzlyká.

 

Vie čo je neskutočný smäd po poznaní,

keď skrotíš všetky vlny na svitaní

a ty povieš iba ľúbim ťa.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Po kose na Krym? Zakopnete o tank

Vreckový sprievodca cestovateľov po východných teritóriách, časť III.

KOMENTÁRE

Mala byť ombudsmanka aj na pochode za rodinu?

Bubon, koláž Krista a zástava, celý výjav pripomínal akúsi civilnú procesiu.


Už ste čítali?