Kto by nepoznal malého veľkého indického muža v okuliaroch, polonahého fakíra, ako ho nazval Wilston Churchill. Veľký duch Indie, muž ktorý vybojoval pre svoju krajinu, mnohomiliónovú nezávistlosť od britskej koloniálnej nad vlády?
Jeho skutočné meno je Móhandás Karamačand Gándhí. Móhándás znamená v preklade / v službách lásky /. / Mohan - čo v preklade znamená láska - Dás zas znamená služba, služobník /. Karamčand znamená nositeľ karmy - Gándhí znamená zas v preklade kupec .
Mahátma znamená veľký duch - veľká duša. Nakoniec sa práve Mahátma stalo osobným menom veľkého muža Indie - veľkého muža sveta. Za svoje osobné meno vďačí indickému básnikovi Rabíndranáthovi Tákurovi. Navyše Gándhí znamená bápú - otec. Formálne Mahatmánovi Gándhíovi bol udelený titul otec národa.
Askét v rúchu z bieleho plátna putujúci po Indii v jednoduchých sandáloch na bosých nohách sa stal doslova symbolom boja - nenásilia. Jeho typická hladovka ako občianska neposlušnosť inšpiruje mnoho ľudí v krajinách, ktoré sa stotožňujú s politickou filozofiou Mahátma Gádhího a hladovku tak považujú za akúsi zbraň za boj voči nezávislosti.
Deň Ghádního narodenia pripadá na 2. október 1869. Práve tento dátum 2. október sa v Indii stal posvätným dňom. V tento deň India oslavuje ako / deň Gádhí džajanti - Oslava Gádhího. / . Od roku 2007 si vďaka OSN pripomína ako Svetový deň nenásilia.
Mahátma Gándhí bol čo viery týka hlboko presvedčený hinduista, riadil sa princípami náboženstva. Zoznámil sa však aj s Bibliou vrátane Nového zákona a známy je jeho výrok: - Bol by som kresťanom, keby kresťania boli kresťanmi 24 hodín denne - .
Svoju teóriu nenásilného boja, ktorú tak úspešne aplikoval, / neskôr ju rozpracoval / - ako sám tvrdil inšpirovaný Tolstého knihou Kráľovstvo Božie v nás. Tolstoj v nej hlása doktrínu nenásilného konania a Gándhí si ju prečítal v roku 1893. Nenásilie ako hlavný princíp boja vychádza z filozofie náboženstva džinizmu / neortodoxný smer hinduizmu / a bolo dlhý čas zakorenené v Gándhího podvedomia.
Podnietený Tolstého knihou Kráľovstvo Božieho v nás, rozpracoval teóriu nenásilného boja, ktorý neskôr dostal pomenovanie sajágrahy. Občianskú neposlušnosť - nespoluprácu Gándhí považoval za najúčinejší spôsob politického boja už v Južnej Afrike, kde takmer 21 rokov prakticky od svojho príchodu v roku 1883 obraňoval práva a záujmy diskriminovanej indickej komunity. V roku 1894 Gándhí zakladá Natalský indický kongres, ktoré sa stáva tajomníkom.
Nenásilný boj neskôr úspešne použil vo svoje vlasti, v Indii v boji proti britskému koloniálnemu systému. Nakoniec dokázal vytvoriť nezávislosť samotnej Indie. 15. januára 1947 sa India stáva nezávislou krajinou. Nebolo to, ale celkovo víťazstvo. 16 augusta 1946 Britovia zásluhou moslimov vyhlásili samostatnosť štátu Pakistan, proti ktorému bol samotný Gándhí.
Gándhí v očiach mnohých Indov sa stal vyvoleným synom Indie. Stal sa symbol nezávislosti a zároveň veľkým mužom, politikom svetového mena. Svetlo nádeje za lepší život Indie zhaslo 30. januára 1948, keď šéfredaktor púnského šovinistického týždenníka Hindu mahásabhá, keď tromi výstrelmi z tesnej blískosti zasiahol Gándhího.
Gándhího popol rozdelili do niekoľkých urien / nevedno koľkých / a časť z neho hodili o sútoku na rieke Ganga. Obrad v deň jeho smrti tak dodnes opakujú za účasti niektorého člena jeho rodiny. Odišiel Gándhí, odišiel tak veľký muž sveta, ktorý dokázal, že bojovať sa dá nielen so zbraňou v ruke. Tak Gándhího svetlo dodnes svieti na riekou Ganga a je symbolom, ktorý nedá Indii nikdy zomrieť.
