Trápili sme sa, jednoznačne. Miestami som mal pocit, že v každej chvíli sa môže obrátiť skóre v náš neprospech. Minúty ubúdali a naši futbalisti, sa nie a nie presadiť. Jediná osobnosť pre mňa bol Šebo. Ostatní celí memastní, neslaní, akoby hrali s futbalovou loptou hrali pinpong.
Prihrávali si loptu, akoby do nej iba ťukali, viazla kombinačná hra. Nedokázali sme sa presadiť. To bol kameň úrazu. Presadiť sa a dávať góly.Mal som pocit, že hráči doslova zvädli. Síce sa snažili, ale ostalo iba pri snahe. Pozerajúc na celý priamy prenos, som neveril ani pol slova z toho, čo náš tréner reprezentácie Weiss vravel: - Je to povinné víťazstvo, nič iba tri body a víťazstvo berie naša reprezentácia. - Zdá sa však, že to bolo vydreté, doslova do písmena vydreté víťazstvo so strachom o celý výsledok.
To bolo rečí zo strany hráčov. - Zvládneme to, vyhráme, a podobné reči. - Bolo to síce víťazstvo, ale nerodilo sa ľahko. Takej Andore sme mohli dať viac gólov, ukázať čo v nás je. Žiaľ ukázalo, že slovenská reprezentácia sa už trápi i so slabým súperom. Kedysi nám robili problémy takí Nemci, Španieli, Brazilia, čo bolo pochopiteľné. Neboli sme na takej futbalovej úrovni, čas mal ukázať, že časom dozrejeme na dobrý, aspoň dobrý futbal, keď už nie na skvelý, vynikajúci.
Ukázalo sa, že naša reprezentácia nedokáže hrať ani so slabým súperom. Vždy je tu obava, že naši vybuchnú, zhoria na celej čiare. Včerajší futbal Slovensko - Andora, nebol ďaleko od pravdy. Ak nedokážeme hrať so slabým súperom, ako zvládneme MS, ako zvládneme hru s veľmi silným súperom? Na šampionáte nemáme na výber. Musíme hrať s tým, kto nám prináleží. Musíme hrať futbal, taký, aby sa bolo na čo pozerať. Sami uznáte, že včera sa nebolo načo pozerať.