Podišla k zmrzlinovému pultu, oslovila predavačku s očarujúcim úsmevom. Dlhé čierne vlasy po pás a oči horúce ako toto leto.
- Dvakrát vanilku a k tomu jednu kôpku čokolády, prosím. -
Predavačka s cukrárenskou naberačkou nabrala zmrzlinu a podala jej ju.
Sadla si za stôl dala sa do ochutnávky. Mlsla jazykom, chutilo jej výnimočne, sama sa nepoznávala.
Doma sa Jozefovi nechcela priznať, hanbila sa. V jej veku a tisíc chutí odrazu? Nepozdávalo sa jej to. O tri dni sa k tomu pridala nevoľnosť. Má tridsaťšesť rokov, je zrelá žena. Už len myšlienka, že s ňou niečo je, že je chorá, ju veľmi vydesila. Trápila ju hlavne, tá nevoľnosť.
Jopo, ako nazývala svojho muža si to tiež všimol. Práve niesla do obývačky, na tanieri jahody posýpané práškovým cukrom, pritom sa jej zatočila hlava.
- Čo sa s tebou robí, Nora? Sledujem ťa nejaký čas, nemala by si zájsť k lekárovi? -
Lekárskú ambulanciu nemohla ani cítiť, keď však všetko prerátala na drobné, povedala si. Musí, jednoducho, musí zájsť k svojmu obvodnému lekárovi.
Keď prišla do jeho ambulancie, doktor Krnáček si ju premerial.
- Nevyzeráte najlepšie, Nora? Čo sa deje ? - poznali sa roky. Nora bola pekná zrelá žena v najlepších rokoch, i slepý musel vidieť, že krása síce ostáva, roky však pribúdajú. Čo je nezmazateľný fakt. Krása je relatívny pojem, ako by povedal klasik a odhalil samotnú Noru.
- Pociťujem nával nevoľnosti a mám nesmierne chute. - doktor sa pousmial, potom prešiel do vážnej polohy lekár - pacient a s vážnosťou v tvári povedal.
- Zoberiem Vám krv a po výsledkoch, Vás pošlem ku gynekológovi. -
- Ku gynekológovi? - zháčila.
- Hádam si nemyslíte...., že som..., - a celá sa červená ako muškáty na okennej rímse v lekárskej ambulancii. - Nič si nemyslím, ale treba všetko potvrdiť, alebo vyvrátiť. -
Keď po troch týždňoch navštívila svojho gynekológa, ktorý ju vyšetril, vyriekol Osudovú.
- Gratulujem, ste tehotná, pani Nora. -
- Počujem dobre? - zatajila dych.
- Ja a tehotná v tridsiatichšiestich rokoch? -
Je to holý nezmysel. Chcela tak počuť odpoveď.
Áno, mýlil som sa. Lekár sa nemýlil. Potvrdil, je tehotná.
Doma chodila ako tieň, manželovi sa vyhýbala, bála sa, že ju opýta.
- Čo bolo u lekára? Ako dopadlo vyšetrenie?.- Najradšej by dnešný deň zatratila. Na druhej strane dieťa v každom prípade malý zázrak, ôsmy div sveta, ktorý prinesie radosť, lásku do domu. Nie je na novomaterstvo, akosi pristará? Je vôbec znovu pripravená starať sa o dieťa? Má dcéru Dominiku, tiahne jej na sedemnásť a mama jej prinesie súrodenca. Deň ako stvorený na zázrak, stvorený na zaplakanie.
Večer, keď to povedala Jozefovi vyriekol zásadné.
- V žiadnom prípade. Nie!!! Nie!!! -
Predsa sa však rozhodla pre nové svetlo, ktoré vchádzalo do jej života. Kto iný ako žena sa ma rozhodnúť. Rozhodla sa pre dieťa.
V najnevhodnejší čas ju Jozef opustil. V tom okamihu vedela, že sa rozhodla správne. Daniel bol malým slnkom rodiny a Dominika si ho kočíkovala jedna radosť. Detský džavot, smiech bol tou pravou studňou, z ktorej čerpali všetci živú vodu menom malý Daniel.
Dnes, keď sa na to pozerá spätne, vie, že žije, dýcha pre deti. Chce si zohriať jedlo, keď Dominika sa ponúkne, že sama všetko pripraví. Pribehne malý Daniel, mame dá pusu a do ruky lízatko z lásky. Nora vie, že sa rozhodla správne. Bola to dobrá investícia. Raz sa jej všetko vráti.