Je na tri takty k poludniu, so šálkou kávy v ruke.
Slnko za oknami vyzlieka sa z lúčov,
je deň dávno po záruke.
A ešte čosi, moje srdce ako Hirošima.
Mysliac na teba, na tvoj úsmev v mojich rukách.
Jasná obloha ma vrúcne objíma.
Daruje mi zázrak lúčov ako modrý obraz galérie.
Namočený do spomienok,
kto je smädný viac sa nenapije.
Vie, čo je mať naozaj rád
a nezabudne nikdy. Pocíti iba vlnobitie kruté.
Poludnie je v závese. Ostala iba bolesť,
slzy a labutie krute.