Stromy píšu listy do jesene,
to tajomstvo zelených exlibris,
ktoré žiadny poštár nenosí.
Adresa bez mená.
Slová i zámená.
Jeseň je podstatná.
Vidieť ju zďaleka.
Zem puká
ako srdce básnika.
Tráva je na fosfor bohatá.
Sype svetlo z rukáva.
Jeseň smutne šialená,
tá dáma s noblesou,
nesie sa na hradskú.
Ktosi sa oprel o vietor
a myslí na lásku.
Tvoje oči pre pieseň
/ priateľke D. /
Noc bičuje nebo,
ktosi je za oknami sám.
Polnočné slová,
tie perly pre báseň.
Spieva v nich zvon.
Bezbrehé nebo povstáva.
Som celý z toho na popol.
A naše rána?
Sú tvoje oči pre pieseň.