Uzimený, šťastný okamih

Autor: Gabo Németh | 2.12.2011 o 8:07 | (upravené 21.12.2011 o 14:48) Karma článku: 4,92 | Prečítané:  262x

/ venujem mame /

Vibrácia zvláštného ticha, na frekvencii rána,

so šálkou kávy v ruke, keď máš pocit,

že svet padol ako Napoleon.

 

Iba elektrizujúce vločky za oknami,

zasnežené nebo, ktoré sype soľ,

nesú ťa myšlienkami k rovine nehy,

kde nedeľný stôl je ešte plný mamy,

keď do tanierov obed kladie.

Vietor si ovinie šál okolo krku,

to jasné imanie.

 

Bohatstvo, kým máš matku

a každá zima sa zdá hrejivá,

lebo je tvoja, je navždy mamina.

 

Ako, keď sa december ohreje pri ohni,

ty roztopíš sneh na spomienky,

na dlane, ktoré znesú vlastnú Atlantídu,

možno viac sĺz, či bolesti.

Cez to všetko je úsmev mamy.

A pravý sneh do hrsti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Barometer policajnej korupcie? Ako hladko kúpite drogu

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.


Už ste čítali?