Sofia a spomienky na leto

Autor: Gabo Németh | 20.2.2012 o 16:01 | (upravené 20.2.2012 o 19:26) Karma článku: 5,55 | Prečítané:  215x

Zvláštne. Mala vlasy ako obilie. Zdalo sa mu, že v nich spí poludňajšie slnko. Bola krásna ako keď husľovým kľúčom otvoríš letný deň, a nemusíš byť ani Beethoven, ani Mozart, aby si pochopil. Iba po klávesoch beží čierny kôň, a leto hrá ako nesmrteľný Boh.

Leží v tráve. Akoby to bolo dnes. Jej prsia voňali ako jar. Stehná mala hladké, až sa nebo vyzliekalo z nehy. Začalo pršať. Zmokne. Kvapky zmyli z neho spomienky. Prebudil sa s kvapkami na nose. Vbehol do šopy a privoňal k senu. Tak voňalo leto so Sofiou.

Keď prestal padať dážď povedal: -Kvapky. - A bola jeseň. Povedal: - Studňa. - A položil básne na vodu. Chcel Sofiu vidieť ešte raz. Deň práve rozčesal všetky spomienky, zopol ich do copov. Vtedy ju uvidel. Mala v očiach babie leto. Povedal. - Slovo. - A bola táto poviedka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Barometer policajnej korupcie? Ako hladko kúpite drogu

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.


Už ste čítali?