Leží v tráve. Akoby to bolo dnes. Jej prsia voňali ako jar. Stehná mala hladké, až sa nebo vyzliekalo z nehy. Začalo pršať. Zmokne. Kvapky zmyli z neho spomienky. Prebudil sa s kvapkami na nose. Vbehol do šopy a privoňal k senu. Tak voňalo leto so Sofiou.
Keď prestal padať dážď povedal: -Kvapky. - A bola jeseň. Povedal: - Studňa. - A položil básne na vodu. Chcel Sofiu vidieť ešte raz. Deň práve rozčesal všetky spomienky, zopol ich do copov. Vtedy ju uvidel. Mala v očiach babie leto. Povedal. - Slovo. - A bola táto poviedka.