Na brehu básne

Autor: Gabo Németh | 24.2.2012 o 14:30 | (upravené 24.2.2012 o 14:38) Karma článku: 10,05 | Prečítané:  218x

V prúde myšlienky, večné slová,

bez komentára zviazané do sĺz,

z ktorých prší soľ.

 

Zvláštne ticho ako prázdny hrob.

Bolesť nožom reže spomienky.

 

Odpúšťať, znamená znova milovať.

Žiť pre realitu, v ktorej ponoríš svetlo do tmy.

 

A začneš veriť, že cez tvoje dlane,

vždy svitá, pre bolesť menom nový deň.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Nová česká celebrita, hlúpa Mary a budúcnosť ľavosúdia (Schutzov týždeň)

Proti „ideám“ Sme rodina je šuvix aj nový „sociálny balík“ Smer-SNS-HíD.

DOMOV

Cirkev o podpore Kotlebu: takto sa kňazi nesmú správať

Biskupi ideológii pozornosť nevenujú.


Už ste čítali?