Spomienková

Autor: Gabo Németh | 21.4.2012 o 16:28 | (upravené 21.4.2012 o 16:40) Karma článku: 13,11 | Prečítané:  158x

Snívali sa mi tvoje ruky,

tak pravdivo ako nebesiam lúky.


Snívalo sa mi tvoje nebo,

tak skutočne lebo....,

 

Snívali sa mi tvojich

čerstvých osemnásť,

túžiac stratené, opäť nájsť.

 

Hľadieť tak do tváre,

stáť opustený na stanici,

čakať na vlak možno tisíci,

 

až nebo opäť zasneží.

Či vôbec na snoch  záleží?

 

Keď tu dávno nie si,

keď sa bolesť

so slzami miesi ako chlieb.

 

Ostali prázdne dlane,

za oknami vietor vanie.

 

Bolesť je vždy rovnaká.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Najdlhšia bytovka na svete je vo Viedni a má meno po Marxovi. Je radosť v nej žiť

Nie je špinavá ani nebezpečná, hoci sú v nej sociálne byty. Nezamestnaní v nej bývajú vedľa profesorov.

BRATISLAVA

Bratislava porastie do výšky, budovy zmenia panorámu

V Bratislave rýchlym tempom pribúdajú výškové budovy.

SVET

Klamali aj intrigovali. Všetci prezidentovi muži, ktorí skončili

Za sedem mesiacov skončili takmer všetci Trumpovi spolupracovníci.


Už ste čítali?