K hradom, akým Bojnický hrad je, patrí prívlastok klenot slovenskej histórie. Archívne doložené správy o hrade, respektíve hradisku siahajú do začiatkov 12. storočia z roku 1.113. Pôvodne bol hrad kráľovských majetkom, koncom 13.storočia patril Matúšovi Čákovi.Tu sa kdesi začína história Bojnického hradu. V rokoch 1.492 -1.562, sa stal hrad súčasťou majetku Zápoľskovcov. Neskôr krátky čas patril Thurzovcom. Od nich prešiel majetok Bojníckeho zámku do rúk rodu Pálffyovcom, ktorý hrad vlastnili i po 1.svetovej vojne.
Hradný komplex prechádzal viacerými stavebnými fázami od obdobia gotiky. Najrozsiahlejšie stavebné úpravy sa uskutočnili v 16. storočí za čias Thurzovcov, najmä za čias palatína Františka Thurzu, ktorý okolo roku 1.550 hrad podstane rozšíril a opevnil. Dnešný vzhľad Bojnického hradu najviac ovplyvnili práve Pálffyovci, ktorých ranná baroková činnosť dokumentuje úprava kaplnky z roku 1.662 a obytné budovy, ktoré situovali do niekdajšieho predhradia.
Pôvodcom radikálnej prestavby hradu začatej roku 1.889 bol Ján Pálffy a stavbou bol poverený architekt Jozef Hubert. V pestrom zoskupení slohov, sa uplatnili tie vzory, ktorými sa Hubert inšpiroval pri štúdiu reštauračných prác francúzského architekta Viollet-le-Duca, a jeho rozsiahlej architektúre 11. - 14. storočia.
Výsledkom je dobre komponovaná skladba hlavných budov a ich interiérov, skĺbených s atraktívnym prírodným prostredím. Koncepcia inštalácie vlastivedného múzea nadviazala na dobové intriéry. Súčasťou Bojnického zámku je aj zoologická záhrada, ktorá sústreďuje vzácne exempláre cudzokrajnej fauny.
Bez minulosti nemôže existovať prítomnosť. Bojnický hrad je právom perlou medzi slovenskými hradmi. Je len na nás samých, ako sa budeme stavať k svojej minulosti, do ktorej slovenské hrady určite patria. Zvlášť, ten Bojnický, si zasluhuje, aby sme na neho hľadeli s úctou a pokorou. Ako si budeme vážiť našu minulosť, taká bude i naša prítomnosť. Hradné múry Bojnického hradu, o tom vedia svoje. Skrývajú neskutočné tajomstvo a roky žijú svoj neskutočný príbeh pre ďalšie generácie.
