Natiahnem svoje srdce na kľúč
ako hraciu skrinku, som rád,
že stále hrá.
Ručičky na hodinkách rozbiehajú
svoj olympijský maratón.
Je päť minút pred dvanástou,
ešte je čas, rozkrojiť tmu na svetlo,
vložiť do svojich dlaní slovo ako chlieb,
byť v symbióze s vlastnými vráskami,
kým nedozreje čas ako rajské jablká.
Smädná voda splaší svoje brehy,
zhasne posledný maják na mori
a ja u uverím pravde,
že z každého kríža
pramení bolesť bez rozlúčky.
Natiahnem svoje srdce na kľúč
ako hraciu skrinku,
som rád, že stále hrá.