Báseň na nedeľu

Autor: Gabo Németh | 3.11.2012 o 8:59 | (upravené 18.11.2012 o 13:52) Karma článku: 3,90 | Prečítané:  189x

A opäť vyjdem na prah dverí vlastnej básne,

vložím sa do slova ako ostrý nôž do chleba.

To už je nutnosť, vlastná potreba, byť spätý s básňou,

v symbióze verša, po ktorom beží  vlastná minulosť.

 

Hľadím do tváre mojej budúcnosti, a vôbec nechytá ma strach.

So šálkou kávy v ruke, byť spätý so slovom v okovách.

S myšlienkami pre báseň, je je taký čas. Je taký okamih.

Vždy. Stále, na dve dlane, jeden  dych.

 

Písať kým sa pero nezachveje v mojej dlani.

Raz vypadne mi  z ruky, budem vedieť,

prišiel môj pravý čas. Odísť ako sa na básnika patrí.

 

Báseň je  slza v tvojom oku.

Poézia  príbeh celý,

šťastie, bolesť - rana , ktorú iba jej moc zcelí.


Dáva priestor v srdci  a v nebi  večnú lúku na každý deň.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Najskôr partneri, potom nepriatelia na život a na smrť. Príbeh Sýkorovej vraždy

Zlikvidovať mafiána Miroslava Sýkoru mala podľa kľúčového svedka záujem aj Slovenská informačná služba.

PLUS

Zločin po slovensky: Ako zomrela Mária?

Temný zločin zo 60. rokov ožíva vďaka novinárovi Jánovi Čomajovi.

DOMOV

Kotlebovci bohatli, teraz môžu prísť o milióny

Po vstupe do župy sa im začalo dariť, kupovali autá aj domy.


Už ste čítali?